Bola to ponuka, ktorá sa nedala odmietnuť. Takto stereotypne väčšinou novinári vysvetľujú fakt, že nastúpia ako hovorcovia k nejakému politikovi. Ale moment, nehovorí sa toto v mafiánskych filmoch? Lenže v nich ide zvyčajne pri odmietnutí o holý život. To novinárskym hviezdam nastupujúcim po boku politikov nehrozí. Prečo teda potom toto profesijné harakiri robia?
Na Slovensku i v Česku vymenovali nové vlády, do politiky mieria úplne noví ľudia. A s nimi ako hovorcovia alebo poradcovia aj novinári. Pre tých menej známych je to začiatok novej kariéry. Krok niekam inde.
K politikom však idú i žurnalisti známi a renomovaní: napríklad hovorcom a poradcom slovenskej premiérky bude komentátor Rado Baťo, hovorcom nového českého ministra kultúry sa stal bývalý televízny moderátor Stanislav Brunclík. V jeho prípade to české noviny komentovali lakonicky: „Za neznámeho ministra bude hovoriť známy hovorca."
Sloboda a voľnosť
Novinárstvo je zvláštny druh ľudskej činnosti. Viac než iné v sebe obsahuje slobodu a voľnosť. Vyžaduje menej disciplíny i formalít. Mnohí si ho volia z idealizmu, iní trebárs z exhibicionizmu.
Kým sú aktívnymi novinármi, hľadia príslušníci tejto profesie práve na hovorcov ako na najnižšiu formu života. To sú predsa tí sluhovia mocných a dôležitých, ktorí pilujú ich výroky, žobrú o pozornosť novinárov i zhovievavosť a klaňajú sa na obe strany. Ale prečo sa teda mnohí novinári sami hovorcami stávajú? A je to správne?
Odpovedzme na druhú otázku, pretože je ľahšia. Tak úplne správne to nie je. Keď sa novinár po voľbách stane podriadeným politika, vzbudzuje to pochybnosti o jeho nezaujatosti. Pretože v širšom zmysle bol až dosiaľ novinár politikovým nadriadeným.
Zmyslom jeho práce je politikov kontrolovať a referovať o nich občanom. Ak jeden deň novinár sklapne v redakcii svoj blok i diktafón ... a druhý deň nastúpi do úradu k politikovi, vyzerá to čudne. Nepoznali sa už predtým? Nebol už predtým novinár politikovým priaznivcom?
Neznamená to, že naňho mal menej prísny meter než na iných? Aj keď je odpoveď na všetky otázky rezolútne nie, renomé médií to aj tak neprospieva.
Novinárom túžiacim stať sa hovorcami by v takých prípadoch svedčala nejaká karanténa. No buďme realisti, technicky to nie je možné. Politici po voľbách potrebujú svojich hovorcov a poradcov hneď. A novinári sa musia voľačím živiť, predsa len sa v redakciách nerozdávajú zlaté padáky.
