Nedávno sa mi zdôverila priateľka Andréa Jarmai, ktorá strávila niekoľko mesiacov písaním románu, ale finančná situácia ju donútila tvorivú prácu na plný úväzok prerušiť a vrátiť sa k učiteľovaniu, že už po krátkom čase medzi lavicami zatúžila po fyzickej práci.
V jej prípade naozaj nešlo o rozmar, lebo už predtým istý čas pôsobila ako opatrovateľka zvierat v torontskej zoo. Z istého hľadiska by pre ňu bola v danej situácii fyzická práca vskutku výhodnejšia, pretože by jej jednak zabezpečovala potrebný príjem a zároveň umožňovala ostať v kontakte s tvoriacim sa textom. O svojich postavách totiž môže intenzívne premýšľať aj pri vynášaní trusu z klietky dikobraza, ale takmer nemožné je to robiť počas lekcie, na ktorej sa usiluje naučiť čínskych imigrantov novú slovnú zásobu.
Okrem tejto celkom individuálnej, konkrétnej príčiny, prečo je niekedy lepšie aspoň na čas vystriedať duševnú prácu fyzickou, existuje aj jeden všeobecnejšie platný dôvod. Fyzická práca má totiž zväčša schopnosť dobíjať nefyzicky pracujúceho tým správnym, požadovaným typom energie, oslobodzovať ho od únavného stereotypu duševných výkonov, ba až uvoľňovať z už neproduktívneho vnútorného zovretia, ktoré občas vzniká pri dlhotrvajúcejšej práci vyžadujúcej si veľké intelektuálne nasadenie.
