Politici spravidla netrpia prehnaným jemnocitom, keď ide o uplatňovanie moci. Ale ako majú tí slušnejší z nich naložiť s otázkou, koho vo verejných inštitúciách po zmene moci vyhodiť a koho ponechať?
Nová vláda Ivety Radičovej po nástupe do úradov zistila, že je veľa inštitúcií, ktorých šéfstvo je vo funkciách chránené zákonom. Funkčné obdobia týchto ľudí často ďaleko presahujú volebné obdobie vlády, ktorá ich presadila, a odvolať ich možno len z úzko špecifikovaných dôvodov.
Najvypuklejší je prípad šéfa Sociálnej poisťovne, ktorý doteraz plnil politickú objednávku Ficovej vlády a dnes je aj poslancom parlamentu za Smer, ale vo funkcii by mal zotrvať až do konca volebného obdobia novej vlády. Čo teraz s ním a s ďalšími podobnými?
Prečo nerobiť čistky
Keď sa po výmene vlády nevymieňa aj „posledný vrátnik", je to prospešné pre kvalitu verejných inštitúcií. V opačnom prípade sú totiž vážne narúšané motivácie kvalitných ľudí ísť pracovať do verejného sektora.
Ak vedia, že po najbližších voľbách o svoje miesto tak či onak prídu, buď o takú prácu vôbec nemajú záujem, alebo začnú vyhľadávať okamžitú rentu, keďže na dlhodobý kariérny postup môžu zabudnúť. Tu je istá „politická kultúra" úplne namieste a rozumní politici ju chápu (alebo by mali).
S ľuďmi v najvyšších pozíciách je to zložitejšie. Ak príde vláda, ktorá chce presadzovať veľké zmeny, je pochopiteľné, že politici chcú spolupracovať s ľuďmi rovnakej krvnej skupiny, ktorým veria odborne aj ľudsky.
Napriek tomu, ak boli „zdedení" ľudia vyberaní na základe akceptovateľných kritérií (výberové konanie, splnenie kvalifikačných predpokladov a pod.) a svojou činnosťou sa neskompromitovali, každá nová vláda by mala rešpektovať funkčné obdobia. Do istej miery sa to už najmenej tri volebné obdobia aj deje (napríklad v Protimonopolnom úrade, NBS, Licenčnej rade a pod.).
Čo s Muňkom?
Lenže čo so šéfom významnej inštitúcie, ak je ním povedzme niekto, kto bol dosadený s jasne politicky definovaným poslaním a jeho doterajšie pôsobenie bolo v úplnom protiklade s predstavami novej vlády? Odpoveď sa nehľadá ľahko, pretože nech je akokoľvek obhájiteľná v konkrétnom prípade, zároveň sa ňou budujú precedensy pre budúcnosť.
Ak je kontroverzný šéf významnej inštitúcie ešte aj poslancom politickej strany (ktorá ho dosadila a medzičasom prešla do opozície), niet nad čím premýšľať a jeho odvolanie (v súlade so zákonom, a ak treba, tak aj za cenu zmeny zákona) by malo byť samozrejmé. A nie je podstatné, že dnes sa to týka poslanca Smeru a riaditeľa Sociálnej poisťovne Dušana Muňka, ktorý na seba v tejto súvislosti upozornil účasťou na rokovaní novej vlády sám. Platilo by to v každom prípade. Nie je to porušenie pravidiel ani „kultúry" - je to proste opozičný politik, a preto má byť v opozícii.
