Tak, ako je klimatológom jasné, že sa bude aj naďalej globálne otepľovať, malo by byť aj ekonómom jasné, že bude pokračovať globálny ekonomický rast.
Na prvý pohľad sa zdá, že to ekonómom jasné je, pretože prakticky neexistuje ekonomický inštitút, ktorý by do budúcna nepočítal s rastom ekonomiky. Pri bližšej analýze je však zrejmé, že situácia je oveľa komplikovanejšia.
Zadlžovať sa!
Paul Krugman, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu a prominentný autor The New York Times, má jasno. Jediným možným riešením ekonomickej krízy je ďalšie zadlžovanie, ktoré v konečnom dôsledku naštartuje ekonomický rast. Šetrenie je nebezpečné, pretože bude znamenať defláciu (pokles cien), ďalší rast nezamestnanosti, neschopnosť splácať dlhy a nakoniec sa môžeme dostať do situácie podobnej, ako nastala počas Veľkej depresie.
Tá, ako vieme, predchádzala 2. svetovej vojne. Krugman tiež argumentuje, že USA svoj dlh pred vojnou nikdy nesplatili, ale iba zvýšili HDP. Inak povedané, bez pôžičky nemôžete rozbehnúť svoj biznis a bez hypotéky si nemôžete dovoliť slušné bývanie.
Šetriť!
Úplný opak však tvrdí profesor Nassim Taleb, autor knihy Čierna labuť, a jeden z mála ekonómov, ktorí krízu predpovedali. Podľa neho je súčasná ekonomika v oveľa horšom stave ako pred pár rokmi, keď bolo menej dlhov a vyššia zamestnanosť.
Za príčinu problémov neoznačuje ekonomickú recesiu, ale prílišnú zadlženosť. Logicky teda argumentuje, že jediný spôsob riešenia súčasných problémov je šetrenie. Je mu samozrejme jasné, že takéto šetrenie nebude celkom „bezbolestné".
Optimizmus vs. pesimizmus
Otázku šetrenia či zadlžovania možno previesť na otázku optimizmu a pesimizmu ohľadom budúcnosti. Je všeobecne známe, že bohaté štáty (respektíve ľudia v nich) sú viac zadlžené ako tie chudobné. Je to preto, že bohatší ľudia majú vo všeobecnosti silnejšiu vieru v schopnosť splácať svoje dlhy.
