Je to jednoročná rastlina z čeľade ľanovitých. Byľ je v hornej časti slabo rozkonárená s čiarkovito kopijovitými listami, jasno modrými kvetnými lupienkami. Plodom je tobolka.
Cestou z martinskej nemocnice so Zuzanou z čeľade ľaliovitých zídeme z hlavnej cesty k horičke, pri ktorej na zemi, po ktorej kráčame, nie nad hlavou na nebesiach leží zázračné modré nebo, pole posiate ľanom. Vtedy si spomeniem, že som pri odchode položartom sľúbil žene, že jej prinesiem modré z neba, čo je čosi ako metafora o hodinkách s vodotryskom.
No metafory sa dajú aj uskutočniť a zhmotniť, nuž odtrhnem niekoľko byliek ako kyticu viet, ako súvetie. Kytička je vo váze na stole ako haiku na obruse z bieleho papiera.
Rozkvitlo nebo
modrými zrakmi ľanu
viečka oblakov
S niekým polstoročie myslieť, báť sa a konať, smiať sa. Nerozoznáš, či bolí mňa, alebo druhého. Už sa nepoznám, nie som jeden. Rozdvojený a celistvý ako jablko zavesené na jednej stopke, ako broskyňa, list, byľ, kvet a zrno v jednote, či slovo. Aby sa slovo nepokazilo, nechcem to nazvať láska. Je to smútok?
