v pote tvárí ďalej tvrdo pracujú, aby stihli všetko naplánované dokončiť do začiatku „Bon“ sezóny. Vtedy si budú môcť vziať vytúženú dovolenku.
„Bon“ znamená v japončine tanier. Japonci veria, že počas „Bon“ sezóny sa na tento svet vracajú na návštevu duše ich mŕtvych predkov. Každá rodina preto pripravuje na tanier ovocie a zeleninu, aby duše mŕtvych pohostila. „Bon“ so sebou prináša aj veľké upratovanie v dome, návštevu rodinnej hrobky na cintoríne, ľudia zapaľujú pred domom malé ohne, aby dym pomohol dušiam mŕtvych nájsť ľahšie cestu do rodiska. A na konci „Bon“ sezóny opäť zapaľujú ohne, aby sa duše vedeli vrátiť späť do svojho sveta.
Každá obec organizuje v období „Bon“ sezóny tanečný festival, na ktorom všetci tancujú poobliekaní v kimonách, za svitu mesiaca, v rytme japonských bubnov a tradičných piesní. „Bon“ sa v každom regióne v detailoch trochu odlišuje. V niektorých oblastiach púšťajú v noci dolu prúdom rieky malé svietiace papierové lampášiky, pretože veríme, že duše našich predkov bývajú v prírode okolo nás. V niektorých regiónoch majú „Bon“ v júli - podľa lunárneho kalendára, ale v prevažnej väčšine si ľudia berú „Bon“ dovolenku medzi 13. a 16. augustom.
Súčasné mladé rodiny už nevnímajú „Bon“ tak intenzívne, preto neostávajú doma, ale cestujú obyčajne na desať dní do cudziny. Deti očakávajú, že ich rodičia vezmú niekam na exotické miesto, najčastejšie na Havaj, ten majú Japonci stále veľmi radi. Za kultúrnymi pamiatkami zas v posledných rokoch cestujú do kórejského Soulu. Keď cestujem v lete do Japonska, pozorujem, že „Bon“ festivaly už nie sú tým, čím bývali. Tanečníkov v kimone takmer nevidieť a namiesto tradičných piesní znejú známe melódie z animovaných filmov, aby prilákali deti.
