Jedna z najstarších, najväčších a najúspešnejších nemeckých firiem. V jednej z pripojených tabuliek sa dočítame, že dokázané úplatky pri obrate 72,5 miliardy eur (v roku 2007) dosiahli výšku 1,3 miliardy a pokuty pre tajné kartelové dohody a daňové nedoplatky 1,9 miliardy.
Impérium Siemensu je obrovské: v 190 štátoch má vyše 1700 prevádzok a zastupiteľstiev. Zamestnáva takmer 500-tisíc ľudí. Vyšetrovatelia zistili, že firma svoju „kultúru korupcie“ uplatnila na rôzny spôsob všade, kde mala konkurenciu. Korupcia, ako vyplýva z vyjadrení obvinených, je neodmysliteľnou súčasťou svetového obchodu. Kto nekorumpuje, toho konkurencia z trhu vytlačí.
Do roku 1999 sa peniaze pre korupciu, vo výške päť až 30 percent dohodnutej ceny, (pod nálepkou: provízie), vyplácali zo zvláštneho (legálneho!) fondu. Zákon z roku 1998 to znemožnil. Vtedy musel koncern vytvoriť čierne fondy: peniaze šli najskôr do vytypovaných firiem v zahraničí, zväčša ako honoráre za neexistujúce poradenské služby.
Tieto firmy poukázali peniaze za fingované obchody na účty garážových firiem po celom svete. (Nás by mala zaujímať najmä viedenská obchodná spoločnosť „Krhoma“, ak ešte existuje.) Z týchto účtov špeciálni kuriéri vyberali hotovosť a dopravili ju adresátom: členom tendrových komisií, ministrom, predsedom vlády.
Koľkí v Siemense boli zasvätení do toho, ako systém fungoval, zatiaľ nevedno. Väčšina podozrivých trpí akútnou stratou pamäti. Za mlčanlivosť dostali aj v prípade prepustenia (asi 150 ľudí) vysoké odškodné. A to sú pravidlá, ktoré podľa Spieglu pripomínajú praktiky mafie.
