Správami o chybách a zločinoch vlastnej strany navyše podlamujú odhodlanie ich občanov pokračovať v boji. Platí to najmä, ak bojujú demokracie s diktatúrami, autoritárskymi a teroristickými hnutiami, ktoré zo svojej podstaty podobnými únikmi informácií netrpia, nepríjemné správy dokážu prehlušiť propagandou a názory poddaných sú im ukradnuté.
Vojnu vo Vietname Američania tiež neprehrali ani tak v Ázii, ako skôr u domácej verejnosti, ktorú ich volená vláda na rozdiel od vietnamských komunistov nemohla ignorovať. Na druhej strane potrebu médií ako kontroly moci vojna neznižuje, skôr naopak – aj demokratické vlády majú snahu vonkajšie ohrozenie zneužívať na zakrývanie svojich chýb a prešľapov.
