Niet pochýb o tom, že priebeh a výsledky pondelkového nočného rokovania koaličnej rady o vládnom programe budú v nasledujúcich dňoch analyzované predovšetkým v kontexte obsahu tohto dokumentu, jeho základných východísk, stupňa zhody s volebnými programami koaličných strán a miery, v ktorej nadväzuje na druhú Dzurindovu vládu a naopak sa vymedzuje voči Ficovej vláde.
Nezanedbateľný je však aj iný rozmer rokovania koaličnej rady, ktorý má principiálny význam pre činnosť koalície v nasledujúcich rokoch. Ten súvisí s prístupom koaličných partnerov ku vzájomnej spolupráci, so spôsobom dosahovania dohôd, s pôsobením vnútrokoaličných mechanizmov a s pozíciou premiérky Ivety Radičovej.
Hoci od samotných volieb uplynulo iba šesť týždňov a čas na to, aby sa už dali hodnotiť parametre nastavenia koaličných partnerov na vzájomné interakcie bol prikrátky, je možné vystopovať niektoré prvky pôsobenia mechanizmov koaličnej spolupráce.
Stačilo pozorovať štyri zatiaľ najvýznamnejšie koaličné kroky - dosiahnutie povolebnej dohody štyroch strán o vytvorení vládnej koalície, prijatie programových téz budúcej vlády, rozdelenie rezortov a určenie nominantov na ministerské a iné významné pozície a napokon dohodu o obsahu vládneho programu. Čo sa dalo usúdiť z tohto pozorovania?
Po prvé, vyvážený pomer medzi súčasnými vládnymi stranami a absencia dominantnej strany vôbec nie je prekážkou pre efektívne vyjednávanie a promptné dosahovanie výsledkov. V celkovej efektivite práce a v rýchlosti dosahovania stanovených cieľov Radičovej stredopravá koalícia štyroch (dvoch stredne veľkých a dvoch malých) strán zatiaľ v ničom nezaostáva za niekdajšou Ficovou nacionálno-populistickou trojkoalíciou jednej dominantnej strany a dvoch subalterných „príveskov".
