Prvá reakcia na výsledok slovenských volieb trhov aj ratingových agentúr bola veľmi optimistická. Spájala sa s domnelými očakávaniami, že strany, ktoré sa v rokoch 1998-2006 podieľali na nevyhnutných a prínosných reformách, budú rozumieť potrebe ozdravenia verejných financií po údere, ktoré im uštedrila najvážnejšia povojnová recesia.
Domnienky trhu šli až tak ďaleko, že predpokladali na opačnej strane politického spektra voči predošlej koalícii nielen menej páčivého populizmu, ale aj odvahu na nepopulárne reštrikčné opatrenia, ktoré za nás po recesii nik neurobí.
S oslabením rozpočtových príjmov po recesii sa pasujú prakticky všetky štáty. Nevyhnutné opatrenia, či už vo forme zvýšenia príjmov, rozpočtových škrtov, či ich kombináciu uskutočnili už aj mnohé krajiny regiónu, v prípade potreby často aj v priebehu roka.
Keďže plán nahradenia krízou oslabených rozpočtových príjmov strojnásobením čerpania eurofondov v tomto roku zaostáva za očakávaniami, už v máji prekročil deficit verejných financií polovicu celoročného plánu a ešte v druhom kvartáli bolo preto zrejmé, že udržanie záväzku znížiť schodok oproti vlaňajšku si vyžiada dodatočné opatrenia.
Prvé signály sú vzhľadom na pôvodné očakávania reformne naklonenej koalície zatiaľ skôr prekvapením. O to viac vzhľadom na udalosti na svetových trhoch, nielen v Grécku, ale aj v susednom Maďarsku, ktorého riziková prirážka po tamojších voľbách vyskočila na trojnásobok tej slovenskej.
Udržanie zdravia verejných financií a posilnenie konkurencieschopnosti sú oblasti, ktoré sú na rozdiel od sily exportného dopytu plne v domácich rukách, dokážu ich reálne ovplyvniť domáce rozhodnutia (alebo ich absencia). Preto by mali byť prioritami hospodárskej politiky bez ohľadu na to, či sa to krátkodobo javí populárne, alebo nie.
