To pravda neznamená, že všetko je v najväčšom poriadku, ale tí, ktorí hovoria o tragédii menšinových Maďarov, či o urputnom boji Slovákov žijúcich na južných územiach, klamú.
Nota bene nedávno bolo výročie srebrenickej masakry. Nuž, čo sa tam stalo, to bola tragédia.
Jeden z mojich diskusných partnerov (ktorý bol mimochodom poradcom predošlej vlády) pri analýze témy vždy argumentoval dvomi vecami. Totižto chcel výlučne historickými príkladmi a krokmi Budapešti vysvetliť... vysvetliť... čo vlastne? Nuž to, prečo „musela" predošlá vláda priniesť také opatrenia, ktoré postihli predovšetkým maďarskú menšinu žijúcu na Slovensku.
Napríklad, keď Orbán povedal, že dvojaké občianstvo, tak bratislavská vláda „bola nútená" dať facku slovenským občanom maďarskej národnosti žijúcej na Žitnom ostrove. A keď strana Jobbik povedala, nech zmizne Trianon, vtedy Fico síce so žiaľom v srdci, ale dobre tresol po ušiach aj Gemerčanov. Je to logické, nie?
Teraz už máme chvalabohu novú vládu s tolerantnými ľuďmi. Ale ja predsa len nemám dobrú náladu. Lebo nová politická elita aj naďalej používa staré stereotypy. Teda nedôveru, podozrievanie a obraz nepriateľa. Ani doteraz však neobjavila, akú kvalitatívnu (!) zmenu priniesla do politiky už len samotná existencia strany Most-Híd, že si slovenskí (!) a maďarskí voliči strany po dvadsiatich rokoch etnického politizovania a politike príkoria vybrali kooperáciu.
