Hoci slovenskí hokejisti pred týždňom vrchovatou mierou naplnili sny slovenských športových fanúšikov, nie je vylúčené, že napriek veľkým slovám najviditeľnejším výsledkom v nešportových rezortoch zostanú zničené prostriedky bratislavskej MHD. Napokon, každodenná slovenská realita veľmi lapidárne pripomínala, že prostriedky a metódy, vedúce hokejistov k získaniu titulu majstrov sveta, sú najmä vo vrcholovej politike skôr výnimkou ako pravidlom.
Očividne to ukázali aj dvaja najpopulárnejší slovenskí politici, ktorí sa za sedem dní stretli v priamom televíznom súboji až dvakrát a po oba razy ukázali, že čím častejšie ich budú dávať médiá dohromady, tým ťažšie sa im bude prekonávať animozita v budúcnosti - čo zasa nie je až taká negatívna správa. Invektívy V. Mečiara a R. Fica - spolu im dôveruje takmer polovica populácie - paradoxne vedú predsedu Smeru ku jemnému korigovaniu pôvodných vyhlásení (o otváraní negociačných kapitol či odmietaní širokej vládnej koalície po voľbách), z čoho môže v konečnom dôsledku profitovať slovenská spoločnosť. Z prieskumov verejnej mienky je čoraz zjavnejšie, že po voľbách sa bude hrať so šiestimi až ôsmimi kartami, takže možností povolebného usporiadania pomerov nie je až tak veľa. Aj preto sa môže zdať, že principiálne stranícke vyhlásenia - s kým áno a s kým v žiadnom prípade nie - sú pričasté a nemusí byť jednoduché sa dohodovať na funkčnom vládnom kabinete. Teda nemuselo by byť, my však dobre vieme, že naši budúci zástupcovia v NR SR sú schopní v záujme ľudu tejto krajiny preklenúť aj zdanlivo nepreklenuteľné osobné animozity a programové odlišnosti.
