„Zodpovední a slušní sudcovia nepotrebujú ochranu cez imunitu za konania nesúvisiace s ich rozhodovacou činnosťou." To je podstata odkazu iniciatívy Za otvorenú justíciu (ZOJ) v súvislosti s navrhovanou úpravou imunity sudcov a za týmto odkazom stoja aj autori tohto článku.
Hovorcovia iniciatívy tak reagovali na poplašné správy Slovenskej únie nezávislého súdnictva, ku ktorej názoru sa neskôr (inak naozaj sofistikovanejšie) pridala aj Sudcovská rada pri Krajskom súde v Košiciach.
Obidva tieto subjekty útočia na ZOJ a prisudzujú jej status akéhosi zástancu zrušenia imunity. Únia tvrdí, že navrhované „zrušenie imunity je nástrojom na politické čistky, ktoréhokoľvek sudcu bude možné začať kedykoľvek trestne stíhať, a tak bude môcť byť cez jedno uznesenie o začatí trestného stíhania odstránený".
Každý, kto sa aspoň trochu orientuje v právnom poriadku Slovenskej republiky, vie, že ide o zjednodušenia bez opory v realite. V prvom rade navrhované novely nerušia imunitu za rozhodovaciu činnosť, len odbúravajú kontrolu vznesenia obvinenia sudcovi Ústavným súdom.
Stíhať nemožno len tak
V druhom rade nielen sudcu, ale nikoho nemožno len tak „kedykoľvek" začať stíhať. Vždy musí existovať konkrétne podozrenie za konkrétny skutok a pevne verím, že vôľa politikov v právnom štáte nestačí na vymyslenie takého skutku, o ktorého potrebe stíhania nie je presvedčený radový policajt vznášajúci obvinenie ani prokurátor rozhodujúci o sťažnosti proti nemu.
Pretože v treťom, a nie neposlednom rade dozor nad trestným stíhaním je zverený prokuratúre ako orgánu, ktorý podľa ústavy „chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu" - teda aj sudcov.
Netvrdíme, že tieto orgány sa nemôžu mýliť, dokonca konať zlomyseľne, ale toto podozrenie azda môže existovať všade - samozrejme, aj sudcov. A keď sme už u tých Slovenskou úniou nezávislého súdnictva spomínaných „nástrojov na politické čistky", spôsob kreovania Ústavného súdu je zo všetkých doteraz spomenutých inštitúcií „najpolitickejší".
