Rozruch, ktorý vyvolala na politickej scéne SaS, neutícha, ale graduje. Značne rýchlo, vzhľadom na to, že štvorročné volebné obdobie je iba na začiatku.
Slovensko krátko po voľbách pritom zažilo už veľa - bez ohľadu na poradie, napríklad hlasovanie Jána Čarnogurského proti návrhu programového vyhlásenia vlády, v ktorej bol ministrom spravodlivosti. Alebo odstránenie noviel 22 zákonov, ktoré ponechala prvá Dzurindova vláda svojej nástupkyni po voľbách - kým nezistila, že bude vládnuť ďalej. Alebo vznik čudesných koalícií.
Ale to, aby ešte pred predložením vládneho programu do parlamentu nahlas avizovala skupina poslancov vystúpenie z koaličných radov, tak to tu ešte naozaj nebolo. S tým sa nedá porovnať ani krátkodobá strata väčšiny v parlamente, keď prvá Dzurindova vláda nastupovala k moci.
Skupina štyroch poslancov, ktorí si vravia Obyčajní ľudia, je prezentovaná hlavne Igorom Matovičom, ktorý vzbudil po prvý raz verejný rozruch, keď oznámil, že cena ich štyroch je vyššia ako 20 miliónov eur. Neskôr už hovoril, že to bol vraj iba žart, pričom si zrejme „zažartoval" aj sám so sebou - ak si totiž naozaj myslí, že jeho skupina by dokázala zariadiť či vyvolať predčasné voľby, potom patrí skôr do základnej školy ako do parlamentu, keďže počty nepustia.
Iné je pád vlády, iné predčasné voľby. Napokon, po nich by videl parlament opäť iba zvonku, čo isto nie je jeho záujmom. A zároveň je to dôvod na to, aby programové vyhlásenie vlády podporil, takže z tohto obláčika isto nezaprší.
