Páví chvost a letmé letné hodiny náboženstva
Pobehuje medzi autami, snaží sa po ísť čiarach, prešuchne sa po boku rozbiehajúcej sa električky, akoby sa k nemu chcel pritúliť, k železnému červenému boku, ktorý naberá rýchlosť. Oproti na priechode stojí vyholený lievanec so slovenskou vlajkou a ďalšími insígniami, zazerá smerom k tancujúcemu chlapíkovi v čiernom a čosi vykrikuje, nerozumiem čo. Ľudia okolo stoja, všetci čakajú na zelenú. Slnko búši. Nikto nič. Akoby sme my boli v jednom svete a lievanec s vlajkou a žid v druhom. Asi preto sa rozhodol ortodox vpliesť radšej do rozbehnutej premávky, medzi autá, k telu električky. Možno to tak radia ortodoxným židom ich rabíni & „guruovia", keď ťa začnú naháňať fašisti, skry sa medzi pulzujúcu dopravu, urob rozruch, možno niekto v aute zareaguje, vystúpi, možno ťa niekto nalodí.
Alebo také narušenie dopravy priláka policajtov, tak ako nič iné. Rýchlo, operatívne.
Ako môže žena zachrániť muža? Vziať ho do náručia a tancovať spolu s ním? „V tom istom tanci, len inými krokmi..." Ale to gesto by možno pre ortodoxného žida mohlo byť ešte väčšou pohromou ako bitka od holohlavého muža... neviem, už si tak nepamätám všetky tie Singerove romány, kde sa o podobných veciach píše...
Hmmm. V ten deň sme hrali futbal s Holandskom. Smerom k Národnému divadlu v Eurovei sa valili davy mladých ľudí s vlajkami, slovenskými znakmi na tričkách, gatiach, lícach.
Rozmýšľala som, čo asi tak hrajú v divadle - voľajaký veľký slovenský kus - asi nejakú klasiku, že to zmobilizovalo toľko ľudí. Hrali klasiku na obrej obrazovke pred divadlom. Futbal. To ľudí mobilizuje - a je jedno, či prehráme, či vyhráme. Ako hovorí Bernhardt, každá vláda podporuje šport a nie kultúru, pretože šport je pre masy a fašizujúce tendencie ako stvorený, zatiaľ čo kultúra už ťažšie. Samozrejme, nie tí osamelí bežci, plavci, chodci krajinou, tanečníci medzi autami. Ale kolektívne hry a kolektívne povzbudzovanie.
Kamarátka, ktorá má osemročného syna, mi povedala, že ten si zo školského výletu doniesol slovenskú vlajku. Je to chytľavé. Dostávajú to zväčša deti a väčšie deti. Deti v každom veku. Od kolísky po hrob. Stále „v tom istom tanci, len inými krokmi".
Pokúšam sa ráno individuálne o jogu a spomeniem si, ako sa kedysi kresťanskí demokrati snažili o jej zákaz cvičenia na školách. Vraj je príliš spätá s východným myslením & náboženstvami. Áno, nevreští sa pri nej, neskanduje, ani sa po cvičení nenaháňajú po uliciach židia či iní iní.
