Ako každá iná, deklaruje aj vláda premiérky Ivety Radičovej, že sa bude špeciálne zaoberať rómskou národnostnou menšinou. Dva paradoxy sú však ešte pred začatím tejto opatery očividné. Jeden z nich je, že po prvý raz od zriadenia funkcie splnomocnenca vlády pre rómske komunity si nesadol do jeho kresla príslušník tejto menšiny.
Druhý, že aj táto vláda prichádza s novými nápadmi a tak milióny peňazí, ktoré už boli investované do riešenia situácie, opäť vyletia hore komínom. Inými slovami, že spolu s odskúšanými pilotnými projektmi sú vždy po výmene vlády hodené do koša nielen zlé, ale aj dobré.
Nový splnomocnenec je v tom nevinne - vzhľadom na jeho skúsenosti bol postavený pred výzvu a takéto výzvy ľudia s jeho charakterom neodmietajú. Tobôž s prísľubom návratu kompetencií, či už nových, alebo starých, ktoré pred časom vicepremiér Dušan Čaplovič splnomocnencovi odňal a ten odvtedy slúžil prakticky len na okrasu.
Bol však aspoň symbolom a symboly sú v tejto záležitosti mimoriadne dôležité. Nielen na Slovensku, ale aj vo zvyšku sveta. Všade je známe, že rozhodovanie spôsobom o nás bez nás je neprijateľné. A tak iba zo zdvorilosti nikdy nevypovedané otázky budú asi takéto - načo máte splnomocnenca pre rómske komunity, keď nemáte Rómov? A keď ich máte, prečo nie je jeden z nich splnomocnencom?
To však nie je nič oproti tomu, aké ďalšie pokusy čakajú samotných Rómov. Samozrejme, nie všetkých, len tých, ktorí žijú v osadách či na sídliskách, ktoré premenili na osady. Takzvaných marginalizovaných. Lebo len o nich je vždy reč, o iných vôbec nejde, aj keď by malo ísť. S nimi - a často aj v ich mene - sa doteraz zahrávali politici každej vládnej garnitúry. Napokon, kreslo splnomocnenca má momentálne hodnotu zhruba 200 miliónov eur, ktorých použitie by mal koordinovať.
