Škrty v sociálnej oblasti, obmedzenia v infraštuktúrnych projektoch, zmrazovanie dôchodkov, znižovanie platov štátnych zamestnancov, milionárska daň, zvyšovanie DPH - nieto vari oblasti, v ktorej by sa neprejavovala akcionistická snaha politikov dať do poriadku situáciu v štátnej kase.
Vo väčšine prípadov ide o rýchlo presaditeľné opatrenia, ktoré síce narazia na odpor obyvateľstva, ale dajú sa pomerne ľahko odhlasovať v parlamente. Priveľký deficit štátneho rozpočtu nevznikol totiž zo dňa na deň a maslo na hlave majú aj dnešní opoziční predstavitelia, veď títo nezriedka bašovali, keď boli pri vesle.
Nielen škrtať, ale aj podporovať rozvoj
V tomto kontexte mimoriadne dôležitý maastrichtský ukazovateľ „celkové štátne zadlženie" je pritom zlomkom, v ktorého čitateli je - veľmi zjednodušene povedané - nazhromaždený štátny dlh a v menovateli hrubý domáci produkt.
Výsledne percentuálne číslo vyjadruje pomer medzi týmito dvoma veličinami; pričom určuje rating toho či oného štátu, ba nezriedka rozhoduje o existenciálnych otázkach. Stačí sa pozrieť na súčasnú grécku dlhovú tragédiu.
Na zlepšenie situácie štátu a jeho rozpočtu však treba brať do úvahy obe strany mince. Mal by sa nielen osekávať dlh, ale svetlo sveta by mal uzrieť aj komplexný projekt podpory podnikateľského prostredia.
