u. Posolstvo je jasné: vytypované krajiny zložili predbežnú skúšku v upevňovaní demokratických princípov.
Slovensko dostane od Američanov osem a pol milióna dolárov (najviac si z balíka odnášajú Rumunsko - 11,5 milióna a Bulharsko - 10, no dôležitá nie je výška sumy, ale fakt, že sa Slovensko v zozname najnádejnejších kandidátov na vstup v druhom kole ocitlo. Hlasovanie v Senáte amerického Kongresu bolo bezproblémové, proti boli iba šiesti senátori. Zákon musí ešte podpísať prezident George Bush, čo sa očakáva bez akýchkoľvek ťažkostí. Práve úsilie amerického prezidenta o rozšírenie Aliancie je viditeľné už od samotného počiatku jeho nástupu. A treba zdôrazniť, že sa tak dialo ešte pred vlaňajším 11. septembrom, neobstoja preto úvahy niektorých analytikov či komentátorov, že Amerika sa usiluje získať nových spojencov v Európe „iba“ na podklade tejto tragédie. Rozšírenie až o sedem krajín môže byť do určitej miery aj odpoveďou na teroristickú hrozbu, ale nemusí. Aliancia uvažuje o ďalšom rozšírení o sedem krajín, ktoré sa najviac priblížili demokratickej hodnotovej orientácii a sú prísľubom, že ju podstatne posilnia. Počas hlasovania v Senáte sa najvýstižnejšie o rozhodnutí vyjadril demokrat Joseph Biden, predseda senátneho zahraničného výboru: „Zákon pomáha zoskupeniu NATO rozšíriť zónu stability na východ a juh Európy, a tak niekedy v nasledujúcej dekáde budeme môcť po prvý raz v modernej histórii povedať, že máme pred sebou celú Európu slobodnú.“ Táto veta je nielen analýzou rozhodnutia Senátu, ale aj komentovaním významu tohto historického činu. Pred rokom v júni, počas veľmi významnej návštevy prezidenta Busha v Európe, odznel jeho najdôležitejší prejav vo Varšave. Tam zdôraznil, že každá krajina, ktorá chce vyznávať demokraciu a konštruovať demokratické prostredie, má právo požiadať o to, aby sa stala súčasťou demokratického sveta: „Už nebude žiadnej druhej Jalty.“ Tieto slová vypovedajú, že Amerika si jasne uvedomuje svoj podiel zodpovednosti na povojnovom vývoji v strednej a východnej Európe, že na konferencii v Jalte pred koncom druhej svetovej vojny nedokázali Američania rozpoznať hrozbu, ktorá sa ukrývala v manévroch sovietskeho diktátora Stalina.
