V stredu sa vláda tretíkrát vráti k privatizácii rozvodných energetických podnikov (ZSE, SSE a VSE). Možno sa nazdávať, že iba klientelistické záujmy sú príčinou odkladania rozhodnutia o predaji 49-percentných podielov v týchto spoločnostiach. Inak by politici v rozpore s podmienkami tendra nespochybňovali jeho výsledky. Až doteraz privatizácia rozvodní prebieha mimoriadne transparentne. Pred vyhlásením jej výsledkov sa na základe už stiahnutého politického veta KDH a ešte trvajúceho veta SDĽ vynárajú otázniky o pozadí tohto procesu.
Privatizačná komisia vláde navrhla, aby do ZSE vstúpila nemecká spoločnosť E.ON Energie, do SSE francúzska EdF a do VSE nemecká RWE Plus. Výhrady KDH aj SDĽ boli spočiatku formulované všeobecne na to, aby sa dalo určiť, kto stojí za spochybnením privatizácie energetiky. Iba na otázku redaktora Nového dňa, či sa bude ešte raz rozhodovať o nadobúdateľovi 49 percent ZSE, predseda SDĽ Pavel Koncoš vyhlásil: „Existuje návrh privatizačnej komisie, ale o predaji akcií rozhoduje vždy vláda. Tá s konečnou platnosťou určí, či uspeje E.ON alebo EVN.“ Prinajmenšom SDĽ odmieta rešpektovať výsledky tendra založené na objektívnom vyhodnotení kritérií, ktoré mali splniť uchádzači. Ľavičiari si osvojili argumentáciu EVN, ktorá poukazuje, že víťazom by sa mala stať ona, pretože ponúkla o 21 miliónov eur viac ako E.ON. Faktom je, že jej finančná ponuka (351 mil. eur) bola iba o 6 percent vyššia ako ponuka E.ON (330 mil. eur). Komisia však hodnotila okrem iného aj to, aké majú uchádzači skúsenosti s podnikaním na zahraničných liberalizovaných trhoch a so zahraničnými akvizíciami, a aký je počet ich zákazníkov. Vo všetkých troch kritériách E.ON predčil EVN, ktorá je, mimochodom, menšou firmou ako samotné ZSE. Kým ZSE má okolo 0,9 milióna klientov, EVN ich má 0,7 a E.ON až 21,6 milióna.
