Predvolebné paradoxy

Hoci májová schôdza NR SR má historicky najvyšší počet bodov programu a všetky zrejme nebudú prerokované, nevzdávajú sa niektorí poslanci nádeje, že medzi tými novelizovanými bude aj zákon o voľbách do NR SR. Požiadavka skvalitnenia volebného zákona bola nastoľovaná už pred poslednými voľbami, keď parlament schválil tzv. Mečiarovu novelu, ktorá mala zabrániť volebnému úspechu SDK. Úplne logicky potom vtedajšia opozícia medzi významné sľuby volebnej kampane a programového vyhlásenia zaradila aj novelu volebného zákona - po štyroch rokoch však všetko vyzerá inak. Okrem odstránenia zvrhlostí volebného zákona v auguste 1999 sa súčasní poslanci nezmohli na žiadne ďalšie skvalitnenie volebných pravidiel. Malé strany, ktoré sa snažia neprepadnúť cez septembrové sito, síce hľadajú koaličných partnerov, s ktorými by sa im to podarilo ľahšie (či vôbec), súčasné znenie zákona o voľbách do NR SR im však nastražilo ďalšie míny. Jednou je pochybnosť, či na kandidačnej listine politickej strany (koalície majú totiž na úspech vo voľbách stanovené vyššie kvóra, a preto pre malé strany nie sú zaujímavé) môžu byť členovia iných strán. Môže sa potom celkom ľahko stať, že napríklad predsedovia a členovia vedení SOP či OKS (žánrom komédie zaváňa skutočnosť, že predstavitelia tejto strany rokovali aj o predvolebnej spolupráci s Ruskovou ANO či Kaníkovou stranou, keď práve jeho osoba bola pre nich dôvodom odchodu z DS) budú musieť z materských strán vystúpiť, aby sa mohli stať volebnými kandidátmi.