Keď sa kontrolóri 29. júla dostavili na Najvyšší súd, predseda ich nevpustil do budovy, lebo poverenie na kontrolu malo nesprávny dátum. Niežeby sa azda predseda bránil kontrole – ako povedal ten známy vtipkár, „stačí, ak minister financií Mikloš podpíše nové poverenie s presným a reálnym dátumom a kontrolóri môžu okamžite nastúpiť na výkon auditu“. A možno si za dverami kancelárie podľa svojho zvyku aj veselo zakrepčil.
Nuž, ministerstvo malo vedieť, s kým má do činenia, a včas vystaviť nové poverenie, ale o to teraz nejde. Chcem sa pristaviť pri podozrení ministra Mikloša, že by to „mohlo znamenať aj zneužitie nezávislosti súdnictva“. S nezávislosťou justície máme problémy už dlhšie a neviem, či môžeme brať ako útechu, že v tom nie sme sami.
Potkýnajú sa o ňu aj v krajine s takou dlhou tradíciou parlamentnej demokracie, ako je Veľká Británia. Nedávno Najvyšší súd pomerom hlasov 6:1 rozhodol, že zákrok proti obvineným teroristom bol nezákonný, a zdôvodnil to takto: „Vláda zodpovedá za ochranu života a blaha tých, čo žijú v tejto krajine. Súdy však nemajú povinnosť chrániť životy občanov. Majú povinnosť uplatňovať zákon.“
