Nám už je to všetko jedno, nám už je to fuk! Takto zvesela by sa dala charakterizovať situácia v štátnej správe na Slovensku pred voľbami, súdiac podľa toho, čo vychádza na povrch po voľbách, aj keď len poskromne a sporadicky. Aktéri takejto nezáväznej fiškálnej politiky zrejme nepočítali s tým, že budú musieť dané úrady uvoľniť, a tak nestihli všetko upratať. Potrebovali by na to totiž oveľa viac času, než im svojimi štátnickými rozhodnutiami pri zostavovaní vlády poskytol prezident.
Istý denník napríklad uverejnil rozhovor s ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou, ktorá na otázku „Zanechali tu vaši predchodcovia aj niečo pozitívne?" odpovedá: „Zanechali dlhy znalcom, tlmočníkom a advokátom."
A na doplňujúcu otázku „Koľko?" ministerka dodáva: „Štrnásť miliónov eur." Masážny salón pod vedením menovkyne exministerky Petríkovej akosi vyplával na povrch až vzápätí. Určite by sa dalo zájsť aj za ďalšími a čoto sa ich povypytovať. No zdá sa, že investigatívnosť sa u nás končí sledovaním topánok, dĺžky rukávov, už ani nehovoriac o exhibicionistoch, ktorí vedia, ako prilákať roje novinárov a novinárok.
Musíme sa teda uspokojiť s omrvinkami. Napríklad, že zo spišsko-gemerského sociálneho podniku v Rožňave tiekli peniaze na súkromné účty a že to bolo asi 1,2 milióna eur. Alebo, že tých 15 miliónov eur za emisie už asi neuvidíme. Alebo, že vila, o ktorej expremiér Fico ani nevedel, že mu ju stavajú, je extrémne predražená. Alebo, ako uviedol na tlačovke minister kultúry Daniel Krajcer, že od jeho nástupu sa podarilo ušetriť asi 1,5 milióna eur tým, že sa zrušili neefektívne verejné obstarávania uzavreté za predchádzajúceho vedenia.
