Vicepremiér pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel odporučil „vlastenecký“ zákon z apríla 2010 zrušiť: vlastenectvo sa podľa neho nedá vynucovať zákonom. Tu zatiaľ neprerazil: jeho koaliční partneri síce vtedy zákon kritizovali, dnes sa však neponáhľajú ho odstrániť. Navrhol tiež zmeniť domáce protiopatrenia k maďarskému zákonu o dvojakom občianstve. Ten ešte ani nenadobudol účinnosť, upozornil, a štát sa už chystá zbaviť občianstva svojich obyvateľov, ktorí požiadali o občianstvo v iných krajinách.
Slovensko a Maďarsko by sa radšej mali dohodnúť na nejakom kompromise. V tomto prípade jeho spoločníci reagovali zdržanlivejšie. Predsa len, Chmel je doyen novej vládnej zostavy, jediný z celej vlády pôsobil v diplomacii, ako náš veľvyslanec v Budapešti, slovensko-maďarskými vzťahmi sa zaoberá a píše o nich dobrých štyridsať rokov, dôverne pozná zákutia maďarskej politiky... – počkajme, povedali si možno ostatní vo vládnej koalícii, uvidíme, čo z toho napokon vzíde. Bez ohľadu na výsledok, kde je namieste skôr opatrnosť, je užitočné, že sa v slovenskej vrcholovej politike našiel niekto, kto vystúpil z monolitného bloku „ochrany národno-štátnych záujmov“.
Nový vicepremiér by tiež chcel preveriť kauzy, kde došlo k zásahu do dôstojnosti človeka, a tam, kde štát zlyhal, sa za to ospravedlniť. Napríklad za týranie rómskych chlapcov košickými policajtmi, alebo za príkorie študentky Hedvigy Malinovej, ktorú predstavitelia bývalej vlády obvinili, že chce spôsobiť „likvidáciu vlády Slovenskej republiky“, pričom prípad doteraz nebol riadne vyšetrený. Je to symbolický krok, ktorý má nezanedbateľný politický význam.
