Významný britský výtvarný kritik Waldemar Januszczak označil zmenu postoja verejnosti k súčasnému britskému výtvarnému umeniu za najvýznamnejší zvrat vo svojom živote kritika. Ako píše, ešte v roku 1985 bola väčšina tamojších ľudí presvedčená, že moderné umenie je podvod.
Za udalosť vedúcu k zmene takejto mienky označuje vysielanie stanice Channel 4 v roku 1991 venované Turnerovej cene a priamy vplyv na jej transformáciu. Konkrétne išlo o zúženie počtu nominovaných umelcov na štyroch, o zníženie vekovej hranice posudzovaných umelcov tak, aby ich ocenenie zastihlo ešte v prvej polovici kariéry, o dovtedy nemysliteľné rozšírenie výstavných priestorov pre finalistov v galérii Tate, ale aj o bohato medializované udalosti okolo predaja diel Damiena Hirsta za rekordné sumy.
Napriek tomu sa v Británii takmer každý rok po zverejnení mien nových finalistov objavuje tá istá otázka: Je toto vôbec umenie? Vidí sa mi, že v krajine, kde sa Hirstov žralok naložený do formaldehydu stal erbovým výtvarným dielom deväťdesiatych rokov, je táto stará otázka stále viac než aktuálna. Našťastie, odpoveď na ňu tu hľadajú spolu s obyčajnými návštevníkmi galérií aj kritici. Jeden z nich, nemenej významný Robert Hughes, bez rozpakov vyhlásil, že Hirst funguje len ako komerčná značka a priamo zodpovedá za úpadok súčasného umenia.
