Peking má veľké ambície, chce eliminovať útočnú silu Američanov, predovšetkým ich námorníctva.
Dve základne v horách južnej provincie Kuang-tung, ďalšie sa plánujú na ostrove Chajnan, ktorý je okrem iného jedným z najznámejších letovísk v celej Číne, ale zároveň i tajnou skrýšou atómových ponoriek. Peking dáva jasne najavo, kto má byť v Juhočínskom mori pánom. Napokon jeho oficiálne vyhlásenie, že ide o oblasť strategického záujmu, teda rovnakú ako v prípade Taiwanu, Tibetu či Sin-ťiangu, nenecháva nikoho na pochybách. A pretože slová komunistického vedenia vždy sprevádzajú i činy, nie je to inak ani tentoraz.
Peking narazil na Washington
Modernizáciu čínskych ozbrojených síl už dlhodobo s obavami sledujú vlády celého regiónu a pokojnou nenecháva ani Spojené štáty. A po otvorení základne v Šao-kuane je všetkým zrejmé, že Číne už dávno nejde len o Taiwan. Ide o oblasť nielen bohatú na ropu a zemný plyn, ale zároveň o druhú najvýstižnejšiu námornú trasu sveta aj o bránu do celého ázijsko-pacifického regiónu.
Peking sa však prerátal. Na čínsku rozpínavosť zareagoval Washington. A využil na to nedávny summit 27 krajín v Hanoji. Slová americkej ministerky zahraničia Hillary Clintonovej, že práve územné spory v Juhočínskom mori musí Čína ukončiť a že ich mierové riešenie je v národnom záujme USA, preto na Peking zapôsobili ako červené plátno na býka. Naopak, tlieskali im predstavitelia krajín, ktorých sa celý problém týka. A že šlo o nedávnych nepriateľov ako v prípade Vietnamu, na to sa už nikto nepozerá. Hrozba prichádza odinakiaľ, a to tým skôr, že rastie ich závislosť od čínskej ekonomiky.
Peking si svoju hospodársku i vojenskú prevahu uvedomuje a cielene ju aj zneužíva. Súčasne sa však usiluje o to, aby rokovania o územných sporoch zostali len na bilaterálnej úrovni a aby sa im venovala minimálna pozornosť. To je podľa Pekingu najlepší spôsob, ako dosiahnuť vytýčený cieľ alebo prinajmenšom zachovať súčasný status quo.
Aj preto taký rozruch a obviňovanie na adresu Washingtonu z internacionalizácie celého problému a následné obrovské manévre čínskeho námorníctva, letectva i pozemných jednotiek, ktoré neboli ani tak reakciou na spoločné americko-juhokórejské cvičenie, ale predovšetkým demonštráciou sily a odkazom vládam v juhovýchodnej Ázii.
