Príprava vládneho programu mala dve fázy: predvolebnú a povolebnú. V tej prvej viedla každá politická strana svoju vlastnú volebnú kampaň sama za seba, snažila sa voličom preukázať svoje osobitosti, to, čím je jedinečná, čím sa líši od všetkých ostatných strán. Pripúšťala, že niektoré z ostatných strán sú jej bližšie a iné vzdialenejšie, že s niektorými by si vedela predstaviť povolebnú spoluprácu, s inými skôr nie, ba až vôbec nie. No to, čo ona svojim voličom ponúka, je to najlepšie nielen pre jej prívržencov, ale pre celú krajinu, pre celý slovenský národ, ba pre všetkých jej obyvateľov vôbec.
Tí najbližší
Takto sme dostali štyri súbory najlepších predvolebných sľubov od strán terajšej vládnej koalície, dva balíky najlepších sľubov od strán terajšej opozície, plus pár najlepších sľubovaných programov od strán, ktoré sa do parlamentu nedostali.
Tie štyri strany zistili, že majú k sebe najbližšie a že spolu môžu vytvoriť väčšinovú vládnu koalíciu, pre ktorú sú schopné dohodnúť sa na spoločnom vládnom programe.
Keby jedna z nich bola výrazne dominantná, presadila by do tohto vládneho programu svoj súbor sľubov, s ktorými šla do volieb. Tak, ako to urobil dominantný Robert Fico po minulých voľbách (2006), keď jeho slabí koaliční partneri (Vladimír Mečiar a Ján Slota) nepresadili do „spoločného" vládneho programu za svoje strany vôbec nič a zaviazali sa plniť sebe cudzí Ficov sociálnodemokratický vládny program.
Teraz sa však stretli štyri relatívne rovnocenné politické subjekty, z ktorých žiaden nemohol ostatným nadiktovať svoje podmienky. Nezostávalo im teda nič iné, len sa demokraticky dohodnúť. Pri maximálnej vzájomnej tolerancii by jednoducho zložili spoločný vládny program zo všetkých štyroch balíkov svojich predvolebných sľubov. Bolo by to trochu divoké a nesúrodé, občas konfliktné a niekedy aj navzájom sa vylučujúce. Tie rozdiely by však vôbec nemuseli byť dramatické, lebo tieto strany mali k sebe blízko. Teda dopredu vedeli, že to, čo idú spolu pripraviť, nebudú bryndzové halušky ani cigánske rebierko, ale poctivý bravčový guláš. Ale aj ten sa dá urobiť na sto spôsobov.
Tí spokojní
Voliči každej z týchto strán by boli maximálne spokojní, pretože ich strana dostala do vládneho programu všetko podstatné z toho, čo im sľúbila, zároveň však aj veľmi nespokojní, lebo koaliční partneri tam dostali veci, s ktorými oni nemôžu súhlasiť. Napríklad výhradu svedomia či legalizáciu marihuany. A tak nastala druhá fáza prípravy vládneho programu, riadiaca sa už nie podľa toho, čo tieto strany sľúbili voličom, ale celkom pragmaticky podľa toho, na čom sú schopné sa dohodnúť.
Vládny program bude tvoriť len to, čo je okamžite a bezbolestne prijateľné pre všetky štyri strany vládnej koalície. Guláš, ktorý uvarili, má preto byť bez všetkých špecifických ingrediencií, podľa ktorých by sa dal identifikovať ako guláš segedínsky či kotlíkový. Bude v ňom iba to, čo je pre všetky guláše spoločné, teda diétny, málo chutný základ akéhokoľvek gulášu. Keď si takéto čosi kúpite v samoobsluhe, môžete si to podľa svojej predstavy dochutiť, pri realizácii vládneho programu to však možné nebude. Traja partneri budú žiarlivo strážiť toho štvrtého, aby sa servíroval vždy len ten spoločný diétny základ.
