Milá Jana, i keby sme všetci písali ešte päťdesiat rokov, nestačilo by to na tryskáč. Nič to, prenajali by sme si autobus a vo vychvaľovanej salzburskej Cafe Tomaselli by sme si kúpili makovník.
Späť do reálu. Týždeň zaslúženej dovolenky sme si užili v nemeckom pohraničnom mestečku Lam. Lamom vládne Grosser Osser (1 293 m), Obor Osser, Osserbad, Osser letná sankovacia dráha, Osserbier. Z balkóna dovolenkového bytu u Rity a Georga je Osser na dosah, vrchol je hranicou, kedysi nepriepustnou, medzi Českou republikou a Nemeckom a na hranici je chatka s občerstvením. Česi volajú Osser Ostrý a pod chatkou z českej strany pred vyše dvadsiatimi rokmi patrolovali statoční pohraničníci psohlavci so samopalmi a s ostrou muníciou.
Chlapci to boli poväčšine Slováci, ktorých nie bez zámeru odkomandovali na Šumavu, a tí, ak si pri pochôdzke dôverovali, občas navštívili vrcholovú chatku na debatu rukami-nohami a na pivo, ktoré radi zaplatili ich rovesníci z bavorskej Horskej služby (Bergwache Lam). Nepolitizovalo sa, šlo o stretnutie, pivo a krátky odpočinok od namáhavého stráženia západnej hranice socialistického tábora. Ani z jednej strany nik o stretnutiach nič neprezradil. Šlo o život. Piť pivo s nepriateľom sa neodpúšťalo.
