Nie je ničím neobvyklým, keď je vláde predložený návrh zákona aj so zásadnými rozpormi. Na to kabinet a následne aj parlament sú, aby ich vyriešili. Vecne alebo politicky, teda silou buď argumentov, alebo moci.
Isteže, vždy je lepšie, keď sa vyriešia prvým spôsobom, zatiaľ sa však zdá, že aj vláde Ivety Radičovej - rovnako, ako jej všetkým predchodcom - chýba elementárna úcta k právnemu štátu a rešpektovaniu pravidiel.
Poukazujú na to napríklad doterajšie viaceré návrhy na skrátené legislatívne konanie, medzi nimi hlavne v súvislosti s takzvaným kompetenčným zákonom, ktorý vláda a parlament schválili výlučne z politických a nie vecných dôvodov.
K nim teraz pribudol návrh novely zákona o Súdnej rade, o ktorom možno konštatovať, že je v očividnom rozpore s ústavou. A to vo viacerých ustanoveniach.
Dá sa to lepšie
Nič na tom nemení ani to, že zásadné pripomienky v tejto súvislosti predložili aj Najvyšší súd či samotná Súdna rada. V ich záujme je nemeniť daný stav, čo však neznamená, že ich pripomienky sú automaticky zlé iba preto a taktiež preto, že v čele oboch inštitúcií stojí pochybná osoba, presnejšie osoba s pochybnými kontaktmi. Tzv. mafiafriendly.
Vypovedá to oveľa viac o členoch Súdnej rady, ktorí ju do zdvojenej funkcie zvolili. A s tými - ako vidno - nerobí ani nová vláda, ani nový parlament, ktoré majú právomoci ich aspoň zopár vymeniť, absolútne nič.
Pritom ústava im nekladie takmer žiadny odpor - rovnako ako prezidentovi - ak by sa tak rozhodli urobiť. Na rozdiel od členov rady volených sudcami ide o nenáročný proces.
