Pri výučbe zložitých a komplexných tém je dôležité veci nielen adekvátne zjednodušiť, ale aj lepšie ich priblížiť predstavivosti učiacich sa spôsobom, ktorý je ľahko zapamätateľný.
Dedičstvom dvoch globálnych zlých rokov sú aj recesiou oslabené rozpočtové príjmy a neodkladná potreba špenátovej diéty, znovunastolenia adekvátnejšieho pomeru medzi výdavkami a príjmami štátu. Veľmi často sa preto po tieto dni objavujú otázky o rôznych, často až neuveriteľne detailných položkách štátneho rozpočtu.
Zníženie deficitu verejných financií možno dosiahnuť len zoškrtaním výdavkov, zvýšením rozpočtových príjmov, alebo ich kombináciou. Dvoma najväčšími časťami výdavkov sú približne 15-percentné kapitálové výdavky a zvyšok tzv. bežné výdavky, spravidla „vynútené" existujúcimi zákonmi.
Na strane príjmov sú najväčšími a najdôležitejšími kapitolami DPH, spotrebné dane a príjmy z rozpočtu Európskej únie. V tohtoročnom rozpočtovom pláne predstavovali 36, 16 a 23 percent podielu z celkových príjmov.
Od Adama
Skôr, než začneme zabiehať do pre laika neprehľadnej džungle detailov, treba si pripomenúť, že aj taký dôležitý a veľký proces, ako je ozdravenie verejných financií, je dobré začať najprv od Adama, teda od veľkých tém.
Budeme ozdravovať viac škrtmi vo výdavkoch (napríklad odložením nákupu tovarov investičnej povahy), viac zvýšením príjmov (daňových, alebo tých z rozpočtu únie), či ich kombináciou? V ktorých hlavných kategóriách?
Napríklad Rumunsko, Česko aj Maďarsko, ktoré v čerstvej minulosti stáli pred identickým problémom, si hneď na úvod povedali, že okrem škrtov vo výdavkoch na verejnú správu oživia príjmy z vyšších nepriamych daní, DPH a spotrebných daní. Zvýšenie DPH z 19 na 24 percent uskutočnilo Rumunsko relatívne flexibilne v priebehu tohto roka po tom, čo Ústavný súd zamietol navrhované škrty v penziách.
