Verejná ani partajná debata o zrušení takzvaných koncesionárskych poplatkov sa ešte ani nezačala a už ich vraj ľudia prestávajú platiť. Zrejme tak konajú na základe programového vyhlásenia vlády, inými slovami veria, že záväzok o ich zrušení splní. A že keď ich bude veľa, vymôžu si od parlamentu ďalší generálny pardon. Ako kedysi.
Zatiaľ sa zdá, že vláda zrušenie uvedených poplatkov myslí vážne. Nie preto, lebo to má v programe, ale podobné chúťky má aj v iných oblastiach.
Rezort spravodlivosti si už tiež brúsi zuby na rozpočty napríklad Najvyššieho súdu či Generálnej prokuratúry a chcelo by ich dostať pod svoju opateru. Takpovediac odbremeniť ich od „technickej" práce. Aj keď obe uvedené inštitúcie majú v ústave samostatné kapitoly, tie rozpočtové podľa vlády už mať nemajú.
Zo zámerov kabinetu je jasné, že tak, ako sa nechystá zrušiť Generálnu prokuratúru ani Najvyšší súd, nechce rušiť ani verejnoprávne médiá, takže diskusia o ich užitočnosti či zbytočnosti by bola nateraz úplne zbytočná. Vláda chce mať v rukách „iba" spravovanie ich financií. Odpoveď na otázku, prečo, nech si nájde každý sám - názor ministra kultúry, že tým príde k odbúraniu politických tlakov, je legitímny, aj keď zvláštny.
Naopak, diskusia o zrušení koncesionárskych poplatkov a napojení verejnoprávnych médií na štátny peňazovod ešte zaujímavá môže byť. Je to totiž jedna z otázok, o ktorých rozhodnú voliči tým najdemokratickejším spôsobom - priamo v referende. Podobne ako o zrušení priestupkovej imunity poslancov parlamentu či ďalších už vyhlásených otázkach.
