Vláda na utorkovom mimoriadnom zasadaní nesúhlasila s podpísaním európskeho sociálneho zákonníka. Pre niektorých vedúcich predstaviteľov SDĽ sa to stalo zámienkou na odchod z rokovania koaličnej rady, a ak vraj zákonník nebude schválený ani na budúci týždeň, SDĽ podľa jej predsedu odíde z vlády. Štyri mesiace pred voľbami sa však táto „hrozba“ môže odlišovať od tých predchádzajúcich, keď ľavicoví demokrati podobnými vyhrážkami presadzovali svoje stranícke alebo osobné priority. V prípade pokusu o odvolanie I. Mikloša síce narazili na silný odpor premiéra, ale v podstate ich metóda samostatnej ľavicovej koaličnej politiky nebola neúspešná (že na to doplatila napríklad reforma verejnej správy, už nie je pre ľavičiarov až také dôležité).
Možností ďalšieho vývoja nie je až tak veľa – 1. ustúpi SDĽ (čo by nebolo ničím novým), keďže je však pred voľbami, SDĽ by tým stratila aj zvyšky posledných voličov; 2. ustúpi premiér s Miklošom a ostatnými ministrami za SDKÚ (čo by tiež nebolo ničím novým), keďže je však krátko pred voľbami, SDKÚ by tým stratila ďalších voličov a momentálne reakcie M. Dzurindu naznačujú, že ustúpiť nemieni; 3. zákulisné tamtamy čosi naznačovali o obchode s privatizáciou energetických podnikov, ale ten vláda včera schválila a nejaký iný veľký obchod na obzore sa nečrtá. Šance na „principiálne“ postoje sa takto zvyšujú.
