Konečne prišlo aj na nich! Tento povzdych zaznie častejšie, ak sa začne plniť vládny plán zníženia počtu zamestnancov v štátnych inštitúciách. Úradník je predsa bytosť neprívetivá, neschopná, arogantná. Komplikuje život slušným ľuďom.
A predsa. Ak sa hovorí o úradníkoch, myslí sa aj na tisícky ľudí v rozpočtových organizáciách. Pracujú v sociálnej sfére, kultúre alebo ochrane životného prostredia. Často sú užitočnejší ako armáda uniformovaných čakateľov na luxusné výsluhové dôchodky. Fungujú ťažkopádne, sú brzdení absurdnými normami, ale je to jedna z možností realizácie tých, čo nechcú celý život len vyrábať a predávať. Zdanlivo sympatický plán ničenia škodlivého úradníckeho hmyzu je často prejavom absolútneho ekonomizmu. Kto nevyrába, neexistuje.
Prestanú utrácať
Milovníci ekonomickej jednoznačnosti sa môžu zamýšľať nad užitočnosťou prepúšťania tisícok úradníkov. Zaradia sa medzi nezamestnaných. Prestanú utrácať. Štát si predsa časť z každého eura, ktorým zaplatí niekomu za prácu v štátnej službe, zoberie naspäť. Je takáto ekonomická súvaha úplne naivná?
Priemerné platy v štátnej službe sú deformované platmi politických nominantov, prednostov, šéfov úradov a oddelení. Výpočet úspor musí byť realistický. Alebo sa niekomu snívalo, že sa začne prepúšťať zhora?