Celé domáce produkty mnohých krajín a mnoho priemyselných odvetví sú závislých od prázdnin. Dokonca vzniklo odvetvie, ktoré by sme mohli nazvať priemysel prázdnin.
Ešte dlho, dlho po tom, čo som opustil poslednú školu, som prežíval prázdniny spolu s deťmi, ktoré boli moje, aj s tými inými. Pred časom som sa znova vrátil do školy (po prázdninách budem prednášať hneď na dvoch vysokoškolách), ale na mojom vnímaní posledných dní prázdnin sa nič nemení. Je to chemická zmes smútku a radosti, nostalgie a očakávania, túžby zotrvať a nedočkavosti.
Kým ešte fungovalo počasie a pravidelnosť v prírode i medzi ľuďmi, koniec prázdnin sa dal spoznať podľa neidentifikovateľných znakov: v ovzduší pribudlo čosi korenisté a mrazivé, začalo sa predávať hrozno, obchody zvané papiernictva znásobili svoju návštevnosť, niektoré hry a športy sa prestávali hrať v uliciach a sezóna niektorých sa začínala. Kúpaliská a amfiteátre osirievali, ale začalo byť rušno v knižniciach a kinách. Fotoslužby mali opäť dosť práce, pretože dovolenkári prinášali na vyvolanie filmy.
Ale čo chcete od sveta, v ktorom sa hrá futbal v zime a korčuľuje sa aj v lete! A predsa: posledné dni prázdnin nepodliehajú všeobecnej guminizácii (ako volám globalizáciu, ktorá gumuje a zarovnáva rozdiely a odtienky). Nikdy som nebol šplhavým žiakom, ale vždy som sa tešil na 1. september.
