Odplavené životy pakistanskej nekonečnej a nekončiacej tragédie
Pred niekoľkými dňami som stál na deväťmetrovej záplavovej hrádzi v južnom Pandžábe a pozoroval, ako sa podo mnou valí najväčšia povodeň veľkej rieky Indus všetkých čias, zalieva ovocné sady a víri okolo dediny, ktorá o kilometer ďalej stojí na vyvýšenom mieste. Vyše tridsať kilometrov široký príval vody, prúdiaci cez horné vetvy stromov a nesúci kúsky pestrofarebnej umelej hmoty s trsmi trávy, pôsobil takmer snovým dojmom.
Otváranie dverí
Mnohí z postihnutých ľudí v posledných dňoch opustili túto oblasť, prihnali so sebou zvyšky čried a poodnášali všetko, čo dokázali zachrániť. V Pakistane sú ľudia v prvom rade verní svojmu biraderu - tento nepreložiteľný výraz znamená čosi ako klan, je to však oveľa hlbší pojem, z ktorého vyplýva väčšiu zodpovednosť a užší vzťah. Tunajší ľudia sa ženia a vydávajú v rámci svojho biradera, musia pricestovať na svadbu či pohreb príslušníka svojho biradera a keď je zle, musia svojmu biraderu pomáhať. Ako povedal Frost, sú to ľudia, ktorí ti musia otvoriť dvere, keď ste k nim nútení prísť.
