V rozhovore s novinárkou Irenou Gerovou nahranom 10. augusta 1989 spomína Václav Havel na vtedajšiu Bratislavskú lýru. Do Bratislavy ho došoféroval prekladateľ Shakespearových hier Zdeněk Urbánek (Havlovi z „politických dôvodov" zhabali vodičský preukaz).
V hoteli Forum sa stretol s Joan Baezovou, ktorá ho odviezla v mikrobuse s členmi svojej kapely do haly na Pasienkoch a Havel sa „prešmykol" do zákulisia ako nosič jej gitarového futrálu. Po tomto manévri Baezová vyplazila na číhajúcich eštebákov jazyk a usadila Havla v hľadisku na sedadlá vyhradené pre svojich hostí.
Vedľa Havla sa usadil „prohibitný folkáč" Ivan Hofman. „Máš tu gitaru?" opýtal sa ho Havel. „Nie," odvetil Hofman. „Tak bež domov a dones ju! Po pauze budeš spievať s Baezovou." Hofman odkvačil. V prvej polovici vystúpili CK Vokál, Vláďa Merta a Michal Prokop. Cez pauzu Havel požiadal Baezovú, aby pozvala na scénu Hofmana. Stalo sa.
Po pauze rozbalila Baezová svoj repertoár, nezabudla zaspievať pieseň Solidarnosci, ktorú pred pár dňami spievala v Poľsku s Walęsom, až napokon oznámila, že si potrebuje odpočinúť a pozvala na javisko Hofmana. Ten zanôtil pesničku, ktorú verejne nôtiť nesmel, ale prakticky všetci v hale ju poznali. Po tretej slohe mu usporiadatelia vypli mikrofón, hala spievala ďalej a potom protestovala, pískala a dupala, Merta Hofmana objal.
Na javisko sa k nim vytrepali Prokop a CK Vokál a všetci pri vypnutých mikrofónoch a v úplne stíchnutej hale spievali spolu s Baezovou. Žiadne zosilňovače a reprodebny, len ľudské hlasy v obrovskom priestore. „Bol to zápas človeka s vypnutou technikou a mizernou akustikou, ale všetci tí muži a jedna žena ten zápas vyhrali. Hoci za cenu zachrípnutia," dodáva Havel. Mikrofóny už ostali nemé a koncert sa nedokončil. Do konca roka však občania na oplátku „vypli" ten idiotský režim aj s Husákom a Jakešom.
