Jurij Ševčuk je ruský spevák s aurou nebohého Vysockého.
V rozhovore s novinárkou Irenou Gerovou nahranom 10. augusta 1989 spomína Václav Havel na vtedajšiu Bratislavskú lýru. Do Bratislavy ho došoféroval prekladateľ Shakespearových hier Zdeněk Urbánek (Havlovi z „politických dôvodov" zhabali vodičský preukaz).
V hoteli Forum sa stretol s Joan Baezovou, ktorá ho odviezla v mikrobuse s členmi svojej kapely do haly na Pasienkoch a Havel sa „prešmykol" do zákulisia ako nosič jej gitarového futrálu. Po tomto manévri Baezová vyplazila na číhajúcich eštebákov jazyk a usadila Havla v hľadisku na sedadlá vyhradené pre svojich hostí.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Vedľa Havla sa usadil „prohibitný folkáč" Ivan Hofman. „Máš tu gitaru?" opýtal sa ho Havel. „Nie," odvetil Hofman. „Tak bež domov a dones ju! Po pauze budeš spievať s Baezovou." Hofman odkvačil. V prvej polovici vystúpili CK Vokál, Vláďa Merta a Michal Prokop. Cez pauzu Havel požiadal Baezovú, aby pozvala na scénu Hofmana. Stalo sa.
Po pauze rozbalila Baezová svoj repertoár, nezabudla zaspievať pieseň Solidarnosci, ktorú pred pár dňami spievala v Poľsku s Walęsom, až napokon oznámila, že si potrebuje odpočinúť a pozvala na javisko Hofmana. Ten zanôtil pesničku, ktorú verejne nôtiť nesmel, ale prakticky všetci v hale ju poznali. Po tretej slohe mu usporiadatelia vypli mikrofón, hala spievala ďalej a potom protestovala, pískala a dupala, Merta Hofmana objal.
Na javisko sa k nim vytrepali Prokop a CK Vokál a všetci pri vypnutých mikrofónoch a v úplne stíchnutej hale spievali spolu s Baezovou. Žiadne zosilňovače a reprodebny, len ľudské hlasy v obrovskom priestore. „Bol to zápas človeka s vypnutou technikou a mizernou akustikou, ale všetci tí muži a jedna žena ten zápas vyhrali. Hoci za cenu zachrípnutia," dodáva Havel. Mikrofóny už ostali nemé a koncert sa nedokončil. Do konca roka však občania na oplátku „vypli" ten idiotský režim aj s Husákom a Jakešom.