Keď sa v civilizovanej krajine stane taká príšerná vec ako v Devínskej Novej Vsi v pondelok, po prvom zdesení sa začne diskusia o podmienkach držby zbraní, prípadne o rôznych zlyhaniach systému vrátane možností, ktoré má psychiatria. U nás sa začala diskusia o tom, či rodina, ktorá sa stala obeťou vraždenia, bola neprispôsobivá, alebo nebola, či to bola rómska, alebo nebola.
Takmer okamžite po tragédii sa pod internetovými verziami článkov rozpútali diskusie o tom, či treba dotyčného vraha za jeho skutok vyhlásiť za národného hrdinu, alebo nie, lebo s takými neprispôsobivými sa nič iné nedá robiť.
K takémuto tónu iste prispela aj televízia Markíza, ktorá hneď deň po tragédii odvysielala reprízu relácie spred piatich rokov. Hovorilo sa v nej o problémoch s istou neprispôsobivou rodinou v Devínskej Novej Vsi, no nebolo jasné, o akú rodinu vlastne ide.
O dva dni tá istá televízia odvysielala príspevok, v ktorom suseda z rovnakého domu o týchto ľuďoch hovorila ako o tichých a neproblémových. Medzitým však už besneli internetové diskusie plné vášní.
Ak by sme vnímali len tieto diskusie anonymných diskutérov a diskutérok s ich ohnivými slovami, museli by sme byť vlastne len radi, že ešte nevypukli pogromy a že sa už v utorok nevyrojili ďalší strelci a nestrieľali na ľudí s tmavšou pokožkou.
