V januári 2010 sa Anthony Giddens, intelektuálny guru „tretej cesty" Tonyho Blaira, kriticky vyslovil k jeho nástupcovi Gordonovi Brownovi, ktorý nadužíval slová ako Británia, „britskosť". „Nie som proti tomu, aby sa britská identita posilňovala," povedal chýrny britský sociológ. „No nenapĺňajú ma nadšením rôzne návrhy na nové obrady, na prísahy občianskej vernosti, celá tá umelá vlna posväcovania britského národa." Asi nevedel, že nevdojak komentoval aj pomery u nás: Ficova trojkoalícia práve prijímala vlastenecký zákon. A sotva vie o tom, že platí dodnes.
Zákon prikazuje školám vyvesiť v triedach povinné symboly - obraz prezidenta, štátny znak, text hymny, preambulu ústavy, vlajku. Mnohé školy to neboli schopné dodržať, majú veľa tried a málo peňazí. Niektoré školy na južnom Slovensku zákon preignorujú; v triedach s vyučovacím jazykom maďarským tradične visia aj maďarské symboly. A napokon sa nájdu školy, ktoré sa zákonu nebudú chcieť podriadiť, pretože ho nepovažujú za dobrý. Inšpekcie síce môžu s prihliadnutím na finančné ťažkosti prižmúriť oči a neponáhľať sa so sankciami; no zvládnuť spory s tými, ktorí zákon principiálne odmietajú, bude ťažšie.
Ak sa však zákon nezmení, tak sa v našich školách bude každodenne vystavovať okyptená podoba vlastenectva, ktorá namiesto budovania hrdosti na vlasť z pokladnice pozitívneho patriotizmu skôr uberá. Nemám na mysli iba to, že preambula slovenskej ústavy sa začína slovami „My, národ slovenský" a o príslušníkoch národnostných menšín a etnických skupín sa hovorí až neskôr (pripomeňme začiatok preambuly Ústavy ČR: „My, občané České republiky v Čechách, na Moravě a ve Slezsku", resp. začiatok preambuly poľskej ústavy: „My, národ Poľský - všetci občania republiky").
