Rozhodnutie SMK neprijať na kandidátku predstaviteľov iných strán minimalizuje nádej politikov OKS stať sa opäť poslancami. Úsilie OKS získať miesta na kandidačnej listine SMK je pochopiteľné. Občianski konzervatívci môžu politicky prežiť iba vtedy, ak im iná strana pomôže zdolať pre nich neprekonateľnú prekážku: päťpercentný prah. Opodstatnená je aj reakcia SMK, ktorá nemôže získať žiaden benefit volebnou spoluprácou so stranou s preferenciami nepresahujúcimi niekoľko desatín percenta.
Záujem občianskych konzervatívcov o získanie miest na kandidátke SMK mal vnútornú logiku. Peter Tatár a jeho skupina sa dlhodobo orientovali na maďarských politikov a na KDH, ktoré im však dalo košom oveľa skôr. OKS ani po odmietnutí zo strany SMK nekritizuje jej rozhodnutie, ani sa voči nej nevymedzuje konfrontačne. Naopak, pri komentovaní tejto udalosti lídri OKS používajú až úzkostlivo umiernený slovník a vo vzťahu k SMK prejavujú pozoruhodnú mieru pokory. Menej pochopiteľné je však oznámenie, že po neúspechu s SMK sa OKS pravdepodobne obráti s rovnakou agendou na strany ANO, SDKÚ a na spojenectvo DS-DU. Najmä Peter Tatár, František Šebej, Peter Osuský a Peter Zajac odišli z DS práve pre to, že na základe rozhodnutia členskej základne strany sa v nej presadil Ľudovít Kaník, ktorého spomínaní páni označovali za neprincipiálneho politika. Bezhodnotovou stranou bola až donedávna pre OKS aj Dzurindova SDKÚ. V premiérovej partaji sa navyše uplatnil ich bývalý súputník Ivan Mikloš, ktorého šéfovia OKS považujú za muža, ktorý sa spreneveril hodnotám a reformám. Úmysel OKS rokovať s týmito stranami naznačuje, že ich pôvodné názory nie sú až také pevné, alebo v mene politického prežitia sú občianski demokrati ochotní spolupracovať s tými, ktorých nepovažujú za dostatočne zásadových.
