Keď vidím veľké, neidentifikovateľné znaky ledabolo nastriekané čiernym sprejom na niektorých častiach levočských hradieb, prichádza mi na um Banksyho nápis BORING (NUDNÉ), nastriekaný na veľkú, sivú stenu betónového komplexu v londýnskej časti South Bank.
Kým Banksyho nápis vystihuje chlad a sterilitu miesta, ba svojským spôsobom ho oživuje, vandal, ktorý realizoval svoje (ne)tvorivé ambície na hradbovom múre, vôbec nebral do úvahy, že je súčasťou pôvabnej scenérie stredovekého mesta.
Činnosť ľudí, ktorí sa venujú graffiti alebo iným formám street artu, sa často vníma jednoznačne negatívne ako aktivita poškodzujúca a znehodnocujúca objekty, budovy či spoločné, otvorené priestory. V skutočnosti sa takéto konanie neustále pohybuje medzi vandalizmom a umením, čo je spôsobené tým, že je naň, rovnako ako na každú inú tvorivú aktivitu, potrebné mať talent.
Negatívny obraz je len dôsledkom toho, že nadaní autori sú aj pri street arte v drvivej menšine, zatiaľ čo väčšinu tvoria tí, ktorí si myslia, že sa kýmsi stávajú už vo chvíli, keď dokážu stlačiť spúšť spreja.
Graffiti je jedna z najčestnejších umeleckých foriem, hovorí Banksy, nepozná elitárstvo a táraniny kurátorov. Neskrýva sa za stenami galérií, práve naopak, vonkajšia stena budovy, ako tvrdí, bola vždy tým najlepším miestom na vystavenie diela. Nikto nezostane za bránou galérie len preto, že nemá na vstupné.
Narušiť stereotyp vnímania ľudí venujúcich sa street artu ako darebákov, niktošov a vandalov sa vo svojom dokumente Nádherní lúzri (Beautiful Losers, 2008) pokúša aj režisér Aaron Rose. Sleduje skupinu tvorcov zo San Francisca, ktorých spočiatku nikto za umelcov nepokladá.
