Nebývalej popularite sa u nás tešil na začiatku slobodných deväťdesiatych rokov aj vďaka skutočnosti, že v socializme bolo veštenie nežiaducim, do úzadia zatláčaným prejavom tmárstva. V novej situácii však veštenie zapadlo do „podnikateľskej sféry". Bol po ňom dopyt.
Keď si raz k dievčaťu pri vedľajšom stolíku v kaviarni prisadla pani s kufríkom, ospravedlnila sa, že mešká, vytiahla na stôl karty a in medias res vyriekla: „Začneme zdravím, tak, máte problém s črevami," situácia mi pripadala taká nemiestna a absurdná, že som si dialóg začala zapisovať.
Takáto podoba naratívnej techniky sa mi zdala vhodná na použitie v nejakej divadelnej scéne. Veľmi zaujímavé bolo sledovať tvár veštice zrkadliacu psychický tlak, ktorý vyvolávala nevyhnutnosť bezprostrednej improvizácie, reakcia na odhad, v akom rozpoložení je „objekt" veštenia.
To naberanie sebavedomia a pevnosti v hlase, keď po otázke: „Je tak? Nemýlim sa?" prišlo váhavé prikývnutie, ma fascinovalo. Pre herca geniálna študijná situácia. Pre človeka otázka, čo to v nás je, že sa podvoľujeme takýmto pokútnym rečovým aktom, ba sme ochotní za ne platiť? Je veštenie komunikačný archetyp? Ide naozaj iba o rečové konanie, v ktorom môžu dvaja ľudia v pomerne krátkom čase dospieť do roly dominantného manipulátora a submisívneho prijímateľa cudzej moci nad svojím životom? Čo toto prežívanie obom zúčastneným nahrádza? Nedostatok čoho?
Na nič som neprišla, no po rokoch som nadobudla pocit, že tento žáner sa „vybil" a ostal už iba ako okrajový ornament v ženských magazínoch - Giny, Sofie, Sibyly.
Veštenie si však veselo žije ďalej, ba v rozmanitých zmutovaných podobách má miesto v hlavných denných správach. Gina veští, aké budú rokovania slovenskej vlády po voľbách, a chobotnica Paul tipuje zápasy na majstrovstvách sveta. Kde sú zlaté časy pokútnych kaviarenských veštíc! Aj toto je globálna zábava? Neviem. Je to však podľa všetkého v 21. storočí celkom prípustný vzor jazykového správania.
Veštenie, ktorému som sa nedobrovoľne-dobrovoľne podvolila minulý týždeň na benzínke za Nitrou, „skolilo" všetky moje doterajšie skúsenosti. Bolo čudesnou kombináciou lúpežného prepadu a žobrania zároveň, prosby a hrozby zároveň, žičlivosti a preklínania zároveň, hlúposti a vypočítavosti zároveň, súcitu a opovrhovania zároveň, veľkorysosti a vydierania zároveň, strachu a výsmechu z neho zároveň. Ak sa dve veci, ktoré sa vzájomne popierajú, odohrávajú naraz, vylučuje sa možnosť hodnotenia. Paralyzujú. Ochabnete, klesne vám sánka, frazeologizmus „hľadí s otvorenými ústami" prežívate na vlastnej koži.
