Tanec je prirodzenou súčasťou mnohých osláv a spoločenských udalostí. V Bratislave napríklad viem o niekoľkých miestach, kde sa dá zatancovať, ale nevidieť žiadne karaoke bary, kde si človek schuti zaspieva.
V deväťdesiatych rokoch vraj karaoke prišlo aj na Slovensko, ale veľmi sa tu neudomácnilo. A podobne je to aj v iných európskych krajinách. V Ázii je však súčasťou každodennej zábavy a je veľmi populárne.
Karaoke je japonský vynález. "Kara" znamená po japonsky "prázdny", "oke" je skrátený výraz "ohkesutora", čo znamená "orchester".
Začiatkom sedemdesiatych rokov prišiel hudobník menom Daisuke Inoue s nápadom zostrojiť karaoke zariadenie, ktoré by prehrávalo hudobný podklad a malo by mikrofón pre speváka. Začal aj s prenajímaním prístroja pre nočné bary. Monitor s textom piesní sa na karaoke scéne využíval až v osemdesiatych rokoch.
V Japonsku sa okrem textov objavujú na karaoke obrazovke aj originálne videoklipy. Karaoke sa stalo spôsobom trávenia voľného času biznismenov po práci.
Je formou relaxu v bare pri alkohole. Spieva sa síce po práci, ale za prítomnosti šéfa a kolegov, prípadne ďalších prítomných hostí, preto človek nechce pohorieť. Každý biznismen má teda nacvičený repertoár svojich obľúbených piesní.
Áno, mnohí si kupujú laserové disky na karaoke, aby mohli doma trénovať, prípadne sa prihlásia do karaoke kurzu, kde sa učia spievať pod vedením pedagóga. Pamätám sa, že v časoch prvého karaoke boomu sa hluk stal v Japonsku veľkým sociálnym problémom.
