Potom, ako Grécko vstúpilo jednou nohou do močiara štátneho bankrotu, začal sa meniť aj postoj našej verejnosti k udržateľnosti systému verejných financií. Ľudia aspoň navonok akceptovali, že na prekonanie krízy bude treba prijať aj nepríjemné a nepopulárne opatrenia.
Rôzne sociálne a ekonomické skupiny obyvateľstva však predpokladajú, že tieto opatrenia by sa nemali týkať ich, ale niekoho iného. Znášať ich nesmú dôchodcovia, mladí ľudia, učitelia, policajti, živnostníci, vlastne nikto. A ak niekto, tak len úradníci, ktorých rady treba preriediť a diera v rozpočte sa okamžite zacelí.
Ľud nesmie trpieť
Základným parametrom balíčka je 1,7 miliardy eur, čiže 2,5 percenta nášho HDP. O túto sumu musíme znížiť deficit v našich verejných financiách na budúci rok, ak sa nechceme vydať na cestu do gréckeho močiara. Kde túto sumu zobrať?
Od minulej vlády sme počuli výroky, že krízu zavinili americkí špekulanti a slovenský ľud pre ňu nesmie trpieť. Súčasná „súcitná pravica" zas tvrdí, že opatrenia na riešenie krízy sa nesmú dotknúť bežných ľudí.
Páčivé vyhlásenia narážajú na realitu. Jediným zdrojom príjmov verejných rozpočtov je obyvateľstvo tejto krajiny. Pokiaľ nám spomenutých 1,7 miliardy eur nepošlú nejakí Slováci z paralelného vesmíru, budeme sa na túto sumu musieť poskladať sami.
Balíček, ktorý vláda pripravila na budúci rok, je pre mnohých naozaj bolestivý. No v porovnaní s opatreniami, ktoré museli prijať iné európske štáty je pozoruhodný skôr svojou miernosťou. Maďarsko a Rumunsko napríklad zvýšili počas krízy sadzby DPH o päť percent, Lotyšsko a Litva o tri, Veľká Británia o 2,5, Estónsko o dve percentá, a Fínsko a Česká republika o jedno. O zvyšovaní DPH uvažujú aj Poliaci a Bulhari.
Prepúšťanie vo verejnom sektore si vyskúšala väčšina európskych krajín. U nás sa avizuje krátenie výdavkov vo verejnom sektore o desať percent, ale o prepúšťaní sa nehovorí. Zvyšovanie daní sa celkom prirodzene nikomu nepáči. Nedá sa celá suma balíčka dosiahnuť len úsporami v štátnom rozpočte?
