Oveľa dôležitejšie ako výsledky sobotňajšieho hlasovania v referende sú stanoviská a vyjadrenia reprezentantov jednotlivých politických síl k nemu. Niet žiadneho dôvodu sa im radovať, bez ohľadu na to, či prišli z radov vládnej koalície, opozície alebo iniciátora jeho vyhlásenia.
Vidno z nich, že partajný zápas je vedený nielen medzi koalíciou a opozíciou, ale aj v samotnej koalícii. SaS nedokázala získať podporu pre hlasovanie ľudu od koaličných partnerov aj preto, lebo sa o ňu ani vážne neuchádzala.
Faktom je, že aj v SaS vyhrali veci partajné nad verejnými - výhovorke, že strana „zmeškala" termín delegovania zástupcu do Ústrednej referendovej komisie, môže uveriť len ten, kto nevie, že v takom prípade by musela SaS „zmeškať" termín delegovania zástupcov aj do okrskových a obvodných komisií. Je totiž rovnaký - u všetkých troch komisií do 30 dní od uverejnenia vyhlásenia referenda v Zbierke zákonov.
Strany porušili zákon
Skutočnosť, že s výnimkou vládneho KDH a opozičného Smeru už žiadna iná parlamentná strana ani petičný výbor svojho zástupcu do ústrednej komisie nenominovali, možno ohodnotiť aj tak, že tým porušili zákon. Ten im ukladá povinnosť, nie možnosť delegovať zástupcu do ústrednej komisie. Keďže však za takéto porušenie neexistuje žiadna sankcia, možno aj na tomto príklade iba demonštrovať postoj jednotlivých partají k inštitútu hlasovania ľudu s právnym účinkom.
A tie sú bolestné, aj keď z nich vynecháme opozičný Smer - a zabudneme, ako to bolo, keď ona iniciovala referendum - aj SNS. Postoj ostatných koaličných strán reprezentovaných stanoviskami ich predsedov je totiž oveľa smutnejší - počnúc vlažným postojom strany Most-Híd cez „ani nahú, ani oblečenú" SDKÚ a končiac ešte premýšľaním nad sobotňajším programom šéfa KDH.
