Keď si majiteľ pozemku zmyslí postaviť mrakodrap, jeho právo vlastniť niečo pozoruhodné celkom prirodzene narazí na menej šťastných susedov. Asi preto v snahe vyhnúť sa nepríjemným návštevám i pohľadom oboženie svoje šťastie ľubovoľným múrom.
Chudobnejší susedia hneď vykrikujú, že vlastníctvo pozemku ešte nezakladá právo vlastniť vzduch nad ním, spodné prúdy vôd, okolité slnečné svetlo ani zacláňať na viditeľné hviezdy, narúšať smer vetrov, ba vzdialenejší susedia i návštevníci mesta môžu oponovať pokazeným horizontom krajiny a tak podobne. Rozseknúť gordický uzol totálneho vlastníctva je neľahké.
Právo na totálne vlastníctvo – nielen ohradeného pozemku s mrakodrapom – sa nám, dedičom totality, zapáčilo, preto k svojmu právu radi pripočítavame niečo, čo mu vôbec nenáleží.
Za totálne vlastníctvo niekto považuje aj vlastné deti. Právo na ich rodinnú výchovu uskutočňuje tak, že ju ani len nepredstiera. Práve naopak, vedie svoje potomstvo k tomu, že zdrojom obživy sú tí ponáhľajúci sa okoloidúci alebo vidiecke dvory a záhrady so starcami a starenkami, ktorí sa už nedokážu brániť.
V tomto súdku totálnych pozoruhodností nájdeme aj ďalšie artefakty. Napríklad totálne právo na jazyk. Naposledy sa tu uplatňovalo po skončení vojny a týkalo sa nemčiny a maďarčiny, presnejšie, zákazu používať tieto jazyky na verejnosti.
