Mestskému zastupiteľstvu sa znepáčilo vystúpenie kapely, ktorá má pre nich iritujúci názov a iritujúce plagáty. Názov je odvodený od hovorového pomenovania háklivej časti ženského tela. Síce zamaskovanej, no nie dosť na to, aby sa človek pomýlil.
Priznám sa, oná kapela ma nijako neoslovuje. A postoj košických mestských pánov k samotnému koncertu sa mi nepodarilo získať, hoci som sa o to dosť snažil. Nič to, povedal som si. Mestskí páni v Košiciach protestujú „principiálne" a „zásadne". Nejaké rozptyľovanie sa skutočným obsahom kritizovaného by mohlo ich odhodlanie len zbytočne rozkývať.
Podujatiu Európske hlavné mesto kultúry 2013 v Košiciach držím palce, lebo ho považujem za jeden z najprogresívnejších modelov formovania a formulovania kultúrneho dialógu s budúcnosťou našej krajiny. Budovať treba nielen kultúrnu pamäť krajiny, ale aj jej predstavivosť.
Ku Košiciam mám blízko - som východniar (síce len zo Spiša), v Košiciach som nejaký čas žil a pracoval. Košice sa mi páčia a rád mám aj ten ich severo-južný vietor, aj tú ich rebéliu, v rámci ktorej sa odjakživa pozerali ponad Bratislavu ďalej do Európy. Tentoraz však dvihli kladivo na čarodejnice a dvihli ho vysoko.
Prinajmenšom od čias nástupu izmov vrátane romantizmu a realizmu pracuje umenie s princípom paradoxu, kontrastu a kontrapunktu. Pracuje aj s estetikou ošklivého. To som si nevymyslel, aby som podporil nejaké „bezhodnotové táraniny", to je fakt.
Zaujať autorský postoj spôsobom, ktorý v koncentrovanej podobe reflektuje (v názve, téme, zvolenom estetickom kľúči...) nevábne, poklesnuté, okrajové podoby sveta, ku ktorému sa výpoveď vzťahuje, je nielenže legitímne, ale aj nesmierne užitočné.
Spomeňme si na nástup bigbítu, džezu, voľného verša, asociatívneho písania či objavenie „života prostého ľudu" už spomínaným romantizmom a po ňom znova realizmom, aby sme nezacúvali do dejín kritického myslenia príliš. V čase, keď sa zjavili ako nóvum, boli generačnou záležitosťou a staršie generácie ich vnímali nielen ako čosi principiálne ošklivé, ale aj nehodnotné, nekultúrne a - nemorálne. Úplne oprávnene. Morálka totiž nie je spoločenskou axiómou.
Mení sa s dobou a jej ľuďmi. Ak na jednej strane obhajujeme slobodu postoja, gesta a názoru pre tvorcu, potrebujeme obhajovať aj slobodu prijímateľa, konkrétne slobodu ponúkané „nóvum" neprijať. Potiaľto je postoj rady starších v slovutnom meste Košice pochopiteľný.
