Bol som na ostrove Korfu. More bolo modré, slnko svietilo. Vetrík prečesával striebristé koruny olív. Je ich tam neúrekom: vyše troch miliónov. Olivy sú odnepamäti hlavným vývozným artiklom ostrova. Napriek recesii všetkých osem odrôd ide dobre na odbyt. Ceny niektorých druhov sa dokonca zvýšili.
Väčšina domorodcov nežije z olív, ale z turistického ruchu. Na Korfu však v tomto roku zavítalo o polovicu menej turistov ako vlani. Hotely, penzióny i taverny sú poloprázdne. Na mnohých sa objavili tabuľky s nápisom: For sale. Na predaj sú aj nedohotovené stavby a pozemky. Ceny nehnuteľností sú vraj až o tretinu nižšie ako pred dvomi rokmi. Príležitosť pre ľudí s kapitálom, v posledných rokoch aj z východnej Európy. Najmä Rusov.
Rusi kúpili aj Bielu vilu v Kalame, kde pred vojnou žili niekoľko rokov Durrellovci. Anglická rodina, v ktorej vyrástli dvaja chýrni spisovatelia: Lawrence a Gerald. Starší Larry, prozaik, básnik, esejista, bol istý čas kandidátom na Nobelovu cenu (jeho kultový multiromán Alexandrijské kvarteto vyšiel u nás ešte za komunizmu). Knihy Gerryho, v ktorých zasvätene, s neobyčajným humorom písal najmä o zvieratách, však vychádzajú v oveľa väčších nákladoch.
Prvé knihy bratov Durrellovcov Korfu preslávili. Opísali v nich nielen krásy ostrova, ale aj svojráz domorodcov. Prostých ľudí i vzdelancov. Ľudí, ktorých predkovia Korfu osídlili a naučili sa rozumne využívať všetky jeho dary v súlade s prírodou, v cykle prastarých rituálov. Ľudí, z ktorých vyžaruje dôstojnosť dedičov kultúry, na ktorej vyrástla Európa. Hrdých, dobrosrdečných, pracovitých (!), trochu fatalistických vychutnávačov života. Aj vďaka Durrellovcom Európania 20. storočia opäť objavili nielen magické svetlo Korfu, ale celého Grécka.
