Prezident USA George Bush hovorí 11. septembra z paluby amerického prezidentského lietadla Air Force One s newyorským starostom Rudolphom Giulianom. FOTO - ČTK/AP
amerických schopností sa musí cítiť americký prezident v úplnom bezpečí. Lenže letieť nezničiteľným lietadlom ešte vôbec neznamená, že aj obloha, ktorou si ťažké kovové monštrum preráža cestu do Nemecka, Ruska, Francúzska či Talianska, dokáže odolať tlaku nebezpečenstva číhajúceho veľmi blízko.
Napokon aj Bush zažil v superlietadle priame osobné ohrozenie. Jedenásteho septembra vlani bol mimo hlavného mesta. Vo floridskom meste Sarrasotta medzi žiakmi základnej školy prednášal o potrebe reformy amerického školského systému. A práve tam sa od personálneho šéfa Bieleho domu a povestného poradcu Andy Carda dozvedel, čo sa stalo. George Bush sa o niekoľko desiatok minút stal zajatcom vo vlastnom bezpečnom stroji. Všetko sa dialo podľa naplánovaného postupu rátajúceho s takouto chvíľou. Dovtedy ani jeden z amerických prezidentov neprežíval podobnú drámu. Dokonca ani v časoch tragédie Pearl Harboru sa najvyšší šéf Ameriky neocitol v podobnej situácii. To, čo sa považovalo iba za prísne bezpečnostný predpis, rátajúci viac-menej iba teoreticky s možnosťou, že by sa lietadlo amerického prezidenta mohlo stať na dlhší čas miestom, odkiaľ bude úradovať a dokonca riadiť záchranu krajiny, sa stalo skutkom. Špeciálna bezpečnostná skupina po prvý raz v histórii musela zachraňovať prezidenta, pretože v neprehľadných pomeroch nebolo isté, či sa ďalším cieľom nestane aj zaparkované lietadlo na Floride. Až oveľa neskôr sa organizátori útoku dozvedeli, že prezident nebol v Bielom dome, ale na služobnej ceste. Preto musel lietať z jednej vojenskej základne na druhú a napokon sa do Washingtonu vrátil až po pár hodinách státia na špeciálne vyhradenom poste vojenskej základne v Missouri. Šok nemohol byť väčší.
