Ľuba Lesná nás pozvala do SND (6. 9.) na čítanie stoviek mien slovenským štátom surovo odvlečených, mučených a zavraždených slovenských občanov. Čítajúci jednotlivci sa striedali na pozadí čítajúcej dvojice. Na plátne scénograficky bežali stĺpce mien, podkladané desivými fotografiami.
Niekoľko vstupov pamätníčok chytilo za srdce tak, že ak si aj myslíme, že niečo o holokauste vieme, tak nevieme nič. A ani nebudeme, lebo ani cez kresťanskú prizmu nedokážeme prečítať túto odvrátenú stránku ľudského plemena, s ktorou Boh má čo spoločné, keď ide o náš slobodný súhlas so zlom, keď je celkom na začiatku - nezabiješ.
Výtvarník Otis Laubert na záver povedal: Ako po tomto môže niekto propagovať tie najhoršie myšlienky? Iný kamarát pred SND prízvukoval: Je tam Balázs poradcom, hádam sa už podarí urobiť niečo s tými Nitranmi. Vychádzame z holokaustu, jemu logicky nabehol otrasný nepotrestaný zločin komunizmu.
Vlastne ide iba o ten súhlas. Susedu, tetu Hermínu, vykradli, keď bola na liečení, aj keď bola vo vinohrade pri dome. Mala ho celý posiaty vedrami hore dnom, aby mohla strihať posediačky, lebo sa už ledva vliekla. Už je rok, čo sme ju pochovali. Do kamenného domca chodia dcéry, vnuk aj s pravnukom.
Pred týždňom ho zase vykradli, aj keď už nebolo čo, odvliekli kachle, ani za euro v zbere, a novú dvojplatničku. Ostatné zdemolovali, rozhádzali, rozdupali. Čo je to za cieľ, lebo zisk tam nie je? Je tam zlo.
