Poďme spraviť referendum, a to pokiaľ sme my pracujúci a dane platiaci ešte v prevahe. Takto znel návrh internetového diskutéra k nemeckej sociálnej reforme.
Ešte vo februári nemecký ústavný súd rozhodol, že do konca roka musí zákonodarca nanovo stanoviť výšku sociálnej podpory. Zvlášť príspevky na deti a s nimi spojené výdavky na vzdelanie musia byť viac zohľadnené ako dosiaľ.
Komu dať, komu vziať
Ministerstvo práce a sociálnych vecí minulý týždeň verejnosti predstavilo rozsiahle reformy a okrem sudcov sa búri takmer celá krajina. Odbory a socialisti sú s návrhmi nespokojní, lebo sľubujú primálo, daňoví poplatníci zúria, lebo návrhy sľubujú priveľa.
Nemecko je od nástupu novej vlády neustále dejiskom emotívnych debát o tom, koľko ľuďom žijúcim na podpore prináleží. Šatstvo a strava, bývanie, no i podiel na sociálnom a kultúrnom živote majú sociálne dávky kryť. Nikto však nevie definovať, aká suma je postačujúca a čo to vôbec znamená, smieť sa zúčastniť na spoločenskom živote, zvlášť v prípade detí.
Ministerka peniaze priamo vyplácať nechce a navrhuje bonusové karty, za ktoré si deti budú môcť „kúpiť" krúžok výtvarnej výchovy, či futbalový tréning, alebo zaplatiť školu v prírode. Pri ceste zo sociálnej závislosti je vzdelanie kľúčové.
Socialisti súhlasia, no i správne kontrujú, že ak sa bonusy rozdajú iba deťom, ktorých rodičia poberajú podporu, najhoršie z toho vyjdú deti, ktorých rodičia pracujú, no zarábajú tak málo, že ratolestiam podobné vymoženosti financovať nedokážu.
