Posunutie veku odchodu do dôchodku je istým prepadákom v politickej kariére. Argumenty o zmenšujúcom sa počte mladých a stúpajúcom počte dôchodcov voliči neakceptujú. „Ja som sa naplatil štátu dosť, teraz nech štát platí mne."
Sofistikovanejší voliči vedia, že predstava, že „štát sa o mňa konečne postará", je blud. Dúfajú však, že druhý a tretí pilier (plus súkromné úspory) budú stačiť keď nie na švajčiarske, tak aspoň na rakúske dôchodky.
Druhý i tretí pilier sú dobré a nutné opatrenia na zmiernenie problému starnutia populácie, ale zázraky od nich čakať nemožno. Priemerné ročné zhodnotenie investícií v druhom pilieri je na úrovni 1,1 percenta v rastových fondoch až 3,1 percenta v konzervatívnych fondoch. Po odrátaní inflácie je zhodnotenie v najlepšom prípade nulové, respektíve vo väčšine fondov záporné.
Mladí a starí
Bude to v budúcnosti iné? Sotva, prinajmenšom pokiaľ platí vzťah medzi vekovou štruktúrou spoločnosti a výnosom z kapitálu. V demograficky mladých krajinách je málo kapitálu. Mladí ľudia majú viac dlhov ako úspor. Cena práce je tam nízka a cena kapitálu (meraná úrokmi a dividendami) vysoká. Príkladom môže byť Brazília.
V demograficky starých krajinách je to naopak: je tam relatívne málo mladých ľudí, no zato veľa dôchodcov s úsporami. V takejto ekonomike sú mzdy vysoké a výnosy z kapitálu nízke. Napríklad japonské mzdy patria k najvyšším na svete, no výnosy z termínovaných vkladov sú prakticky nulové a úroky z vládnych dlhopisov na úrovni jedného až dvoch percent.
Obidva piliere čerpajú prostriedky z tej istej národnej ekonomiky. V prvom pilieri ich rozdeľuje štát prostredníctvom daní a odvodov, v druhom pilieri finančné trhy prostredníctvom úrokov a dividend.
Pokiaľ sú prostriedky v druhom pilieri investované do štátnych cenných papierov, ekonomický rozdiel medzi oboma piliermi nie je prakticky žiadny. Oba piliere závisia od schopnosti štátu vybrať dane a rozdeliť ich na dôchodky priamo alebo cez výplaty štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok.
V roku 2009 činil podiel štátnych dlhopisov v portfóliách DSS 80 percent. Zvyšok tvorili účty v bankách a bankové dlhopisy. Dokonca aj keby správcovské spoločnosti investovali do slovenských akcií (ak by nejaké existovali), problém by to neriešilo.
Úspory sa môžu zhodnocovať len takým tempom, akým rastie ekonomika (ináč ide o finančnú bublinu). So starnutím populácie bude klesať tempo ekonomického rastu a tým aj výnosy z akcií.
Problém starnutia by druhý a tretí pilier riešili len vtedy, ak by väčšina prostriedkov bola investovaná do demograficky mladých a rýchlo rastúcich krajín, ako napríklad Brazília či Egypt. Politické riziká s tým spojené si na seba nevezme nikto.
